Spoločne so svojou spoluhráčkou Ivetou Klimášovou je prvou Slovenkou, ktorá si zahrala v ženskej NWHL. Ide tak v stopách ďalšieho Michalovčana Kristiána Kudroča, takisto obrancu, ktorý si ako dosiaľ jediný z metropoly Zemplína zahral v najvyššej súťaži za morom. Dvadsaťtriročná obrankyňa Lenka Čurmová vlani podpísala zmluvu s účastníkom NWHL Buffalo Beauts, kde odohrala celú nekompletnú sezónu. A zrejme zanechala výborný dojem. Ambiciózny účastník najvyššej ženskej súťaže za morom mal totiž eminentný záujem na predĺžení kontraktu so slovenskou reprezentantkou, ku ktorému došlo v týchto dňoch. O prvom roku za morom, podpise zmluvy, či živote v Amerike, sme sa v našej rubrike „Na slovíčko“ porozprávali s oporou Buffala Beauts a slovenskej reprezentácie Lenkou Čurmovou.
Ako hodnotíte vašu prvú sezónu v Amerike?
„Má to dve roviny. Dôležité je, či to má byť hodnotenie mojej sezóny, alebo sezóny tímu. Vypadli sme hneď v prvom kole play-off. Ambície sme mali rozhodne vyššie. Tímu sa teda nepodarilo splniť stanovené ciele. Na druhej strane, čo sa týka mňa samotnej, prvá sezóna ako nováčika dopadla nadmieru dobre. Dostala som dosť veľký priestor na ľade, dokonca som sa dostala aj do výberu All-stars. So svojou sezónou som spokojná. Určite sa nemám za čo hanbiť.“
Spomínate ambície tímu. Ten vypadol hneď v prvom kole. Bolo cítiť sklamanie?
„Áno, bolo! Naším cieľom bolo postúpiť do finále, čo sa nepodarilo. Je pravdou, že finále bolo zrušené, za čo nikto nemôže, no náš cieľ ostal nenaplnený. Vypadnutie s Connecticutom nikto nečakal a bolo to pre nás obrovské sklamanie.“
Aké boli vaše ciele pred sezónou a aká bola nakoniec realita?
„Nechcem hovoriť, že som do Ameriky išla s nejakou malou dušičkou. Mojím cieľom bolo ukazovať stabilné výkony a hrať čo najviac. To sa mi aj podarilo, keďže som dostala veľa priestoru na ľade. Dostala som sa do All-stars tímu, bola som aj hráčkou týždňa, čo ma veľmi teší.“
Z čoho ste mala najväčšie obavy?
„To, že idem do niečoho nového, čo som ešte nezažila. Išla som do profesionálnej ligy, do úplne nového tímu. Čakalo ma niečo úplne nové. Nové spoluhráčky, noví tréneri, nová mentalita. Strach som nemala, rešpekt ale áno. Obavy boli z toho, že ma čaká veľa nového naraz.“
Ako by ste označili úroveň súťaže?
„NWHL je kvalitná liga. Keďže sa vytvorila aj ďalšia organizácia, do ktorej sa dostali aj hráčky hrajúce predtým v NWHL či olympioničky, jej úroveň trošku klesla. Aj teraz tam síce boli aj hviezdne mená, nie ale ako po minulé roky. Úroveň by som prirovnala k EWHL, ktorú som hrala s ŠKP Bratislava. Budúca sezóna by mala byť kvalitnejšia. Niektoré hráčky sa totiž vracajú k tímom a do súťaže pribudne ďalšie družstvo. To isté sa týka aj môjho Buffala, ktoré podpísalo niekoľko zaujímavých mien."
Aké bolo zázemie tímu a atmosféra na zápasoch?
„Najviac prekvapená som bola z fanúšikov, ktorí boli vynikajúci. V súťaži je taký zvyk, že všetky domáce tímy majú po zápase autogramiádu. My sme zhruba hodinu či hodinu a pol strávili s fanúšikmi po každom jednom stretnutí. Boli fantastickí. Osobne som niečo také ešte nezažila. Veľmi sa mi to páčilo.“
Stihli ste si vychutnať aj nejaký zápas NHL?
„To bolo jedným z mojich cieľov. Nakoniec sa mi to podarilo, keď som navštívila zápas Buffala Sabres s Dallasom, za ktorý hral aj Andrej Sekera. To bol jediný zápas, na ktorom som bola. Viac som už navštíviť nestihla. Nebol na to čas.“
Médiami prebleskla správa o vašom podpísaní ďalšej spolupráce s Buffalom Beuats.
„Áno, boli sme predbežne dohodnutí a teraz sme to spečatili podpisom.“
Mali ste aj iné ponuky?
"Buffalo bolo mojou prioritou. Vedela som, že záujem z ich strany bude, trošku sa to ale komplikovalo kvôli súčasnej situácii. Prišlo aj na komunikáciu s inými klubmi z Európy. Som nakoniec rada, že sa mi podarilo dohodnúť s Buffalom a budem tam hrať aj naďalej."
V Buffale ste boli aj s ďalšou Slovenkou Ivetou Klimášovou. Bola to pre vás výhoda?
„Ja si myslím, že to bola výhoda pre nás obe, že sme tam boli spolu. Ak by som tam mala byť sama, bolo by to pre mňa oveľa ťažšie. Takto naša adaptácia prebehla spoločne a bola rýchlejšia."
Za čím vám bolo smutno?
„Určite za rodinou. Mala som takú krízu, že mi bolo za nimi smutno, čo je ale normálne. Nebolo to zase nič tragické. Ja som totiž zvyknutá na to, že nie som často doma."
Určite máte aj nejaké netradičné zážitky?
„Jeden mám! V Buffale je vždy obrovská zima a my sme v jednej z treskúcich zím išli na jazero, kde sme si vyrezali diery do ľadu a chytali ryby.“
V súčasnosti celý svet zviera koronavírus. Aká bola situácia s ním pred vašim návratom domov v Buffale?
„Pred mojim odchodom domov to nebolo tam až také vážne a každý to bral na ľahkú váhu. Domov som prišla bez problémov a v pravý čas. Krátko po mojom prílete zavreli letisko vo Viedni. Myslím si, že v Európe to brali vážnejšie. V Amerike to zo začiatku prirovnali k chrípke, čo sa ukázalo ako nie najlepšie riešenie.“
V novembri sa v Michalovciach odohral turnaj šiestich krajín, na ktorom štartovalo aj Slovensko s troma Michalovčankami. Nebolo vám ľúto, že ste si nezahrali na štadióne, kde ste vyrastala?
„No áno, bolo mi to ľúto. Nič sa ale nedá robiť. Zväz nám bol ochotný preplatiť letenky až na majstrovstvá sveta.“
Poďme ešte na záver k reprezentácii. Tá si v minulosti zahrala na najvyšších majstrovstvách sveta aj na olympijských hrách. Veríte, že sa tam predstavíte aj vy?
„Určite áno! Šancu rozhodne máme. Musíme si ale veriť. Vo februári nás čaká olympijská kvalifikácia a ja verím, že ju zvládneme.“
