V apríli tohto roku futbalový tréner Fridrich Bliščák oslávil neuveriteľné 70.narodeniny. Vitálne žijúcemu chlapovi s minimom šedín na hlave by tento vek hádal len málokto. Veď ešte aj v súčasnosti rekreačne hráva futbal a stolný tenis
Veľká vďaka rodine
Ako sa však hovorí, roky nezastavíš. „ Chcem sa z úprimného srdca poďakovať manželke a dvom deťom. Mali plné pochopenie pre moju záľubu - futbal. Bez ich podpory by som sa tejto hre nemohol naplno venovať. Častokrát som jej venoval čas, aj na úkor iných povinností. Ako sa však hovorí, čo sa stalo, už sa nedostane. A ja som rád, že som sa v plnom zdraví dožil tohto veku,“ úprimne sa vyznal za svojich pocitov nedávny oslávenec.
F.Bliščák začínal s futbalom v roku 1953. Za krátky čas sa stal pilierom michalovského žiackeho tímu. Neskôr prešiel do vyššej vekovej kategórie. V sezóne 1958/59 dosiahol prvý výrazný úspech v športovej kariére. „Po prvýkrát v histórii michalovského futbalu dorastenecký celok postúpil do najvyššej slovenskej súťaže,“ radostne si zaspomínal. Michalovčania vtedy zdolali stredoslovenskú obec Predmier 3:1. Zápas sa uskutočnil na neutrálnom ihrisku v Martine. „Mojim spoluhráčom bol aj Ján Pisančin, známy pod umeleckým menom Ander z Košíc. Už vtedy to bol veľký zabávač,“ pokračoval v spomínaní čerstvý sedemdesiatnik. Vtedajší hráčsky kolektív tvorili aj Ján Mikula, Štefan Holý a iní futbalisti.
Znova postup
F.Bliščák vojenčil v Malackách. Jeho hráčska kariéra pokračovala v Michalovciach, Handlovej a Sobranciach. „V roku 1970 som začal s trénovaním,“ doplnil. V 70-tych rokoch striedavo viedol michalovské žiacke a dorastenecké „mančafty.“ „V súťažnom ročníku 1975/76 som dosiahol veľký úspech s dorasteneckým družstvom. Postúpilo do celoslovenskej súťaže. To znamená, že som dosiahol rovnaký triumf ako v čase mojej aktívnej dorasteneckej kariéry,“ pochválil sa. Základ tímu tvorili vynikajúci hráči. Tí neskôr úspešne reprezentovali Telovýchovnú jednotu Zemplín Vihorlat v bývalej I.slovenskej národnej futbalovej lige. Išlo o Jána Vargu, Vojtecha Juraška, súrodencov Bakajsových atď.
Bliščák prvýkrát trénersky „pričuchol“ k michalovskému seniorskému futbalu v sezóne 1979/1980. Bol asistentom kormidelníka Felségyho. Na začiatku 80-tych rokov okúsil trénersky chlebík aj vo V.Kapušanoch. „Vtedajšie družstvo patrilo k najlepším účastníkom II.národnej ligy. S Ružomberkom, Bardejovom a Michalovcami bojovalo o špicu tabuľky. Napokon sa z prvenstva tešili Michalovčania,“ lovil v pamäti. Hlavným lodivodom A-mužstva Michaloviec sa stal v súťažnom ročníku 1987/88. „Išlo o jeden z vrcholov mojej trénerskej kariéry. Ako nováčik sme vo vtedajšej I.slovenskej národnej futbalovej lige obsadili výborné 4.miesto. V mužstve boli vynikajúci futbalisti - Vladimír Vankovič, Peter Geroč, Vojtech Juraško, Pavol Süttö, Radek Sasák, Jozef Žarnay, Michal Vasiľ, Ľubomír Čižmár a ďalší,“ obsiahlo rozprával.
Kvalitná súťaž
Tento tím nastupoval proti kvalitným celkom Slovana Bratislava, Spojov Bratislava, Hurbanova, Žiliny... „Vo vtedajšej súťaži pôsobili aj trénerske osobnosti - Ján Zachar, Karel Brückner, František Hutta, Milan Lešický, Ján Bodnár a iní,“ zdôraznil. Nezabudnuteľný je najmä domáci súboj Michaloviec s bratislavským Slovanom. Odohral sa na jeseň v roku 1987. V priamom prenose ho vysielala Československá televízia. Zemplínčania vtedy podľahli belasým 0:2. V ich kádri boli už aj hráči, ktorí neskôr vybojovali československý titul a slovenské majstrovské primáty. Slovanistický dres vtedy obliekali aj Pecko, Tittel, Stúpala či Timko.
Ústup z pozícií
Aj v sezóne 1988/89 Fridrich Bliščák ostal pri michalovskom „áčku.“ To však už nenadviazalo na úspech z predchádzajúceho ročníka. Z tímu odišli Vankovič, Sasák, Jozef Porvaz, Štefan Varga a Marián Hrinda. Nahradili ich Marián Paňko, Vojtech Bursik a Ján Guziar. Odchody uvedených opôr však poznačili výkony kolektívu. Bojoval o záchranu. Napokon obsadil v šesťnásťčlennej súťaži 12.priečku. Po tomto neúspechu F.Bliščák odišiel do Vranova nad Topľou.
Vranovská zastávka
„Vranovčania hrávali II.slovenskú národnú futbalovú ligu. Pravidelne bojovali o špicu tabuľky,“ poznamenal oslávenec. Do vyššej súťaže sa však nedostali. V tom čase F.Bliščák trénoval aj Jaroslava Rybára a Františka Buzeka. V súčasnosti sú to známi tréneri. „V roku 1991 som sa vrátil na trénersku lavičku Michaloviec, kde vládli ťažké časy,“ konštatoval. Klub bez hlavného sponzora sa rozlúčil s cudzími futbalistami. F.Bliščák dal vo väčšej miere priestor vlastným odchovancom - Jánovi Gajdoščíkovi, Ľubomírovi Micákovi, Rastislavovi Tomovčíkovi, Ľubomírovi Matimu, Marekovi Gadžovi, Rastislavovi Vojtovičovi, Jánovi Leškovi... Zároveň ich skombinoval so staršími hráčmi - Pavlom Stričkom, Petrom Geročom či Romanom Bertom.
Táto kombinácia však nepriniesla úspech. Michalovce skončili v II.slovenskej národnej futbalovej lige až na 12.mieste. Aj preto F.Bliščák odišiel z trénerskeho postu. V klube ostal. Vydal sa však na funkcionársku dráhu. Kríza pokračovala. Vyvrcholila na jeseň v roku 1992. Michalovce boli po prvej polovici súťaže na poslednej pozícii.
Prišla zmena
Všetko sa zmenilo v zime v roku 1993. „Do klubu prišla firma Slopod. Za jej éry som bol aj manažérom,“ dodal. Aj zásluhou F.Bliščáka pribudli do kádra kvalitní hráči - Štefan Grendel, Marek Lukáč, Tomáš Gerich, Peter Furda, Cyril Stachura a iní. V ročníku 1993/94 FK Slopod Zemplín obsadil 3.miesto. „Potom už moje kroky smerovali do neďalekých Budkoviec. Vtedajší tím bojoval o body v rovnakej súťaži ako Michalovce,“ podotkol. Aj pod Bliščákovým vedením Budkovčania patrili do lepšej časti treťoligovej tabuľky. „V závere ročníka nastal zlom. Po rozporuplnej domácej prehre s Michalovcami 0:1 funkcionári odhlásili mužstvo zo súťaže. Po tomto rozhodnutí som z klubu odišiel,“ povedal.
Zachránili futbal
V januári 1996 patril F.Bliščák k záchrancom michalovského futbalu. Popri trénerskych povinnostiach robil aj manažérsku robotu. „Po odchode firmy Slopod ostali v kádri štyria futbalisti. Urýchlene sme zháňali ďalších hráčov. Pomohli nám predovšetkým susedné kluby - Vranov nad Topľou, Trebišov a Humenné,“ zaspomínal si trénersky veterán. Klub sa však boril aj s ďalšími obrovskými ťažkosťami. „Zabezpečovali sme uteráky, tréningové dresy a iný nevyhnutný materiál,“ neradostne hovoril. Aj vďaka ďalším nadšencom - Štefanovi Czetöovi, Ivanovi Kačurovi, už nebohému Štefanovi Potomovi a iným sa mužstvo zachránilo v najvyššej regionálnej súťaži.
Nastala stabilizácia
V ďalších ročníkoch Fridrich Bliščák znova funkcionárčil. Aj vďaka nemu sa michalovský futbal ekonomicky stabilizoval. Dokonca v roku 1998 „áčko“ postúpilo do II.ligy. Z klubu však znova odišiel sponzor. Preto po roku vypadlo. Bliščák odišiel zo Zemplín VTJ (vtedajší názov klubu) na konci roku 1999. „Na jeseň v roku 2000 som sa ale opäť vrátil. Na spoluprácu ma oslovil Jaroslav Bovan. Majiteľ firmy Media group - vtedajšieho nového sponzora,“ vyjadril sa. Bliščák bol manažérom a športovým riaditeľom. S J. Bovanom vybavili príchody herne vyspelých futbalistov. Michalovský dres si obliekli aj Ľubomír Micák, Miroslav Hajdučko, Tomáš Kozár, František Dudáš, Marián Krivjančin, Martin Koleník, Peter Vasiľ, Rastislav Gabák, Norbert Belán... Mužstvo istý čas trénoval známy košický lodivod Ján Kozák. V závere r.2003 F.Bliščák odišiel z michalovského futbalu. Bolo to ale v sezóne, keď sa Michalovce prepracovali do vytúženej II.ligy.
Vybojoval historický postup
V sezóne 2004/2005 pôsobil v štvrtoligovom Lastomíre. Vtedajší celok patril k popredným mužstvám súťaže. „Zaujala ma dôslednosť funkcionárov. Chodievali takmer na všetky tréningy kolektívu,“ zdôraznil. V súťažnom ročníku 2005/2006 sa premiestnil o desať kilometrov na sever. Trénerske kormidlo prevzal v štvrtoligových Topoľanoch. Podaril sa mu husársky kúsok. „Po prvýkrát v histórii tamojšieho futbalu družstvo postúpilo do III.ligy,“ vyzdvihol neodškriepiteľnú skutočnosť. Mal po kope dobrý káder s viacerými individualitami (tvorili ho aj Peter Komenda, Zdenko Marjov, Martin Firda, Július Surmin, a iní).
Krátka petrovská anabáza
V ďalších rokoch sa F.Bliščák vytratil z futbalovej scény. V zime prijal ponuku piatoligových Petroviec nad Laborcom. S novými zverencami absolvoval zimnú prípravu. Pre menšie zdravotné ťažkosti však rady tímu opustil. Na trénerskom poste ho nahradil Jaroslav Komenda.
Udržiava si kondíciu
Novopečený sedemdesiatnik rozhodne nepatrí do starého železa. „Približne desať rokov sa stretávam s kamarátmi v stolnotenisovej herni. Hrávame zápasy. Teší ma, že nie som len do počtu,“ poznamenal. Po napínavých stretnutiach sa partia vie odviazať pri dobrom „pivečku.“ Na pretras prichádzajú najmä témy zo súkromia a športu. F.Bliščák nepohrdne ani futbalom. Vo viacúčelovej telocvični Gymnázia Pavla Horova stále dokazuje, že to s loptou vie.
Veľmi známy človek
Skrátka, Fridricha Bličšáka pozná športová verejnosť v Michalovskom a Sobranskom okrese. Radi si na neho spomínajú aj vo Vranove n/T. Tyká si s viacerými poprednými slovenskými trénermi.
Je to ľudská a športová legenda, o ktorej sa bude ešte dlho hovoriť.
(janč)
