V michalovskej Dukle Ingema je iba niečo vyše mesiaca, no už za ten čas dokázal zaplniť stránky novín, internetových portálov, či televízii. Reč je o kanadskom obrancovi Markovi Louisovi. Tridsaťtriročný rodák z Ponoky z provincie Alberta vzdialeného sto kilometrov od známeho hokejového mesta Edmontonu zaujal rýchlou potýčkou s Patrikom Maierom zo Slovana Bratislava. Bez siedmych centimetrov dvojmetrový a sto kíl vážiaci Louis dal Maierovi iba jediný úder, ktorým ho skolil na zem. S kanadským obrancom, ktorý bol v Michalovciach najskôr na skúške, v ktorej zaujal, sme sa porozprávali nielen o tejto rýchlej potýčke, ale aj o dôvodoch, ktoré ho viedli prísť do Michaloviec a takisto aj o jeho „kanadskej partii“ v metropole Zemplína.
Mark, najskôr sa vás spýtame na príchod do Michaloviec. Ako sa rodil a čo rozhodlo, že ste sa rozhodli prijať ponuku Dukly Ingema?
„Ak mám povedať pravdu, o Michalovciach som pred ponukou klubu nevedel v podstate nič. Až po tom, čo sa mi ozvali, som zistil, že je tu najvyššia extraliga. O Michalovciach mi veľa hovoril hlavne Jordon Southorn, ktorý tu hráva. Prišla ponuka z klubu a na základe situácie okolo koronavírusu som sa rozhodol ďalej nečakať a prijať ju.“
Aké boli vaše očakávania a ako sa naplnili?
„V prvom rade som rád, že som sa mohol pripojiť k tímu počas rozbehnutej sezóny. Z rozhovorov so Southornom som vedel, aký štýl hokeja Dukla presadzuje. Takisto som vedel, že hokej je na Slovensku veľmi populárny. Pred dvoma rokmi som s Cardiffom hral proti Popradu a Banskej Bystrici a boli to veľmi ťažké zápasy. Vedel som teda, že k tímu musím prísť dobre pripravený. Som rád, že to dopadlo takto, že som dobre zapadol a stal sa jeho súčasťou.“
Na Slovensku ste odohrali už desať duelov. Môžete teda porovnávať jej úroveň s najvyššou súťažou vo Veľkej Británii, kde ste hrali posledné štyri sezóny. Aké sú jej prednosti a v čom zaostáva?
„Najvyššia slovenská hokejová súťaž je kvalitná. Kluby odtiaľ môžu konkurovať aj ostatným európskym. Aj keď sa hrá bez divákov, osobne cítim, že kluby majú za sebou obrovskú podporu. Teším sa na dni, keď budú diváci vpustení na štadión. Keď sa tak stane, vtedy ešte bude úroveň extraligy rásť, pretože diváci jej takisto pridajú na kvalite. Počul som, že slovenská extraliga je podceňovaná. Pocítil som ale aj na vlastnej koži, že je to kvalitná súťaž a ani jeden zápas v nej nie je ľahký. K druhej časti vašej otázky. V Anglicku sa hrá skôr severoamerický štýl hokeja, čo mi vyhovovalo. Nechcem povedať, že na Slovensku sa tak nehrá, no skôr je to tu zamerané na zručnosť hráčov. Čo sa týka môjho Cardiffu, ten sa za posledné roky posunul poriadne dopredu. Keď som tam prišiel, nemohli sme konkurovať európskym tímom, čo sa za rok, či dva zmenilo.“
V Michalovciach boli pred vašim príchodom už štyria Kanaďania. Bol to faktor, ktorý rozhodol o tom, že prijímate ponuku Dukly?
„Nepovedal by som, že to bol najdôležitejší faktor, no určite to zavážilo. Keby som bol jediný anglicky hovoriaci hráč, bolo by to pre mňa veľmi ťažké. V klube mi ale pomohli zo začiatku všetci. Neboli to len legionári, ale aj slovenskí hráči, tréneri, vedenie klubu, či organizační pracovníci. Našiel som tu prostredie, ktoré je ako jedna rodina.“
Krátko po vašom príchode došlo k zmene trénera. Úspešného Miroslava Chudého vymenil Fín Tomek Valtonen. Čo hovoríte na túto zmenu?
„Tým, že som tu iba krátko, som nemal tú česť spoznať dobre trénera Chudého. Bol to ale on, od ktorého som dostal šancu a chcem sa mu aj touto cestou poďakovať. Prajem mu všetko dobré v nasledujúcej kariére. Veľa ľudí v klube hovorí, že dlho bez angažmánu neostane, s čím sa stotožňujem. V tomto biznise sú dôležité výsledky. Iba oni rozhodujú o úspešnosti. Aj napriek tomu, čo sa udialo, mužstvo musí pokračovať ako jeden tím. Sme profesionáli, zmenu trénera tak musíme rešpektovať a sústrediť sa na ďalšie zápasy. Máme totiž vysoké ciele.“
Vy ste sa na Slovensku stál známy nielen po hokejovej stránke, ale aj bitkou so Slovanistom Maierom. Ako ste ju videli vy?
„V prvom rade chcem zdôrazniť, že som rád, že sa Patrikovi nič nestalo a že nemá vážne zranenie. Skladám pred ním klobúk dole a má odo mňa obrovský rešpekt. Video z našej bitky malo obrovský ohlas. Písalo mi viacero ľudí, s ktorými som nekomunikoval už dlhšie. Na druhej strane, ja osobne sa nechcem s týmto veľmi chváliť a rozptyľovať. Chcem sa sústrediť na to, ako pomôcť svojmu tímu.“
Vidíte to tak, že ste si týmto urobili rešpekt voči ostatným?
„Ešte raz, v prvom rade sa chcem sústrediť na svoje výkony a na to, čo odovzdám tímu. To, čo sa udialo v zápase so Slovanom Bratislava, sa niekedy v zápasoch stáva, aj keď už nie tak často, ako v minulosti. Bitka niekedy pomôže tímu nakopnúť sa a je to taký povolený doping.“
Do streleckej listiny ste sa ešte nezapísal, no trafili ste už päťkrát konštrukciu brány. Je tá slovenská menšia, ako trebárs vo Veľkej Británii?
„Asi (smiech...). Teraz vážne. V prvom rade, ja som skôr defenzívny typ obrancu, ktorý sa teda stará o veci pred vlastnou bránkou. Nikdy som nebol nejaký strelec, nikdy som veľa gólov nedal. Keď sa ale dostanem do šance, snažím sa, aby som tímu pomohol. V Michalovciach strieľam často, puk mi do bránky ešte nespadol. Verím však, že sa tak stane. V tíme ale máme od podpory ofenzívy lepším obrancov, ako som ja. Ja sa teda skôr sústredím na podporu defenzívy.“
Kto je Mark Louis?
Až do svojich dvadsiatich deviatich rokov pôsobil tento bez siedmych centimetrov dvojmetrový bek za morom. V rodnej Kanade sa postupnými krokmi prepracoval až do AHL, v ktorej odohral štyri sezóny. V dresoch Portlandu Pirates a Bridgeportu Sound Tigers odohral dokopy 181 zápasov. Od sezóny 2016/17 pôsobí v Európe. Predchádzajúcej štyri sezóny si zahral vo Veľkej Británii, keď obliekal dres waleského Cardiff Devils, s ktorým sa stal dvakrát majstrom. V EIHL nastúpil v 178 zápasoch (5 gólov a 25 asistencií), ďalších osemnásť duelov pridal v Lige majstrov.
Peter Brendza
