Po troch domácich prehrách chceli futbalisti MFK Zemplín Michalovce konečne zabodovať. Chcelo sa mi povedať, že pred vlastnými divákmi, no tí stále na štadióny nemôžu. Nie ale o tom som chcel, aj keď, už by azda aj bolo potrebné... Sobotňajší zápas so Žilinou by zrejme splnil ich očakávania. Vidieť sme mohli bojovnosť, ale aj kvalitu na domácej strane, ktorá silou-mocou chcela vyhrať. Z remízy 1:1 sa asi viac tešili Žilinčania. Michalovčanov na druhej strane môže tešiť, že okrem prerušenia série troch duelov bez výhry konečne aj skórovali. Pričinil sa o to po 382 minútach Abdulrahman Taiwo, ktorý sa presne trafil aj pred michalovským streleckým trápením.
Nakloniť si hviezdy na svoju stranu
Michalovčania sa trápia od začiatku sezóny. Dali doteraz najmenej gólov a najviac ich dostali. Zákonite im tak patrí jedenásta, teda predposledná priečka. Má to samozrejme aj svoje príčiny. Pravidelné „machinácie“ s kádrom, keď odišlo v lete až dvanásť hráčov, tomu samozrejme nepomohli. Keď iní „stavali“ kádre počas jarnej koronaprestávky, Michalovčanom sa v tej dobe úspešný káder po nedohode so všetkými hráčmi, ktorým končili zmluvy, rozpadol (sme o tom presvedčení, že keby sa gro udržalo, Michalovčania teraz okupujú iné póly tabuľky...). Pravidelné posilňovanie počas rozbehnutej sezóny má takisto svoje čaro, všetko si však musí sadnúť a na to treba čas. Navyše, tentoraz sa museli Michalovčania obracať ešte viac, keďže doterajší manažér Marek Zahorčák, ktorý zakaždým vedel zohnať hráčov zo zahraničia, odišiel do Legie Varšava. Keď k vám prídu posily v posledný deň prestupového obdobia, nejako sa to neurýchli. Keď sa tak stalo, že si konečne všetko sadlo, prišla korona, ktorá v kádri odstavila trinásť hráčov. Tí desať dní netrénujú a hneď na to ich čaká šesťbodový zápas proti Senici. Skrátka, hviezdy neboli Michalovčanom v jesennej časti naklonené. Snáď sa to zmení...
Od Taiwa po Taiwa
Novembrové ofenzívne trápenie. V jedenástom mesiaci roka 2020 nedali Zemplínčania v troch dueloch ani jeden gólov, navyše, v domácich zápasoch so Slovanom Bratislava a Senicou, ako aj v súboji v Zlatých Moravciach, si nevypracovali čistú gólovú šancu. Doma dokonca nevystrelili na bránu. Zákonite tak vyhrať nemohli a jeden bod z troch duelov zmazal senzačné víťazstvo z Trnavy. Tam sa oň pričinil nigérijský útočník Abdulrahman Taiwo, ktorý strelil oba góly. No a tento útočník po 382 minútach v sobotu proti Žiline ukončil gólové suchoty Zemplínčanov. Bolo to dlhé obdobie, no snáď už je za nami. Verme, že v zostávajúcich dvoch dueloch už bude pri Michalovčanoch stáť aj trošku streleckého šťastia...
Vďakabohu za Žofčáka
Okrem korony kvárili zostavu Michalovčanov v posledných týždňoch aj zranenia. Trénerovi Majorošovi chýbali aj dvaja kapitáni - Martin Kolesár a prirodzená autorita nielen na ihrisku, ale aj v šatni Igor Žofčák. Obaja začali v sobotu proti Žiline na lavičke, obaja sa zapojili do zápasu a obaja prispeli k bodu. Práve striedania boli hlavnou príčinou toho, že Michalovčania neprehrali. Taiwo prišiel na začiatku druhého polčasu. Strelil gól, ktorý mu „načapoval“ práve Igor Žofčák. Ten Žofčák, ktorého viacerí po tom, čo začína viac presadzovať civilné zamestnanie, ako futbalovú kariéru, zatracujú, nech prenechá šancu iným. „Žofi“ zakaždým reaguje takýmto výkonom, aký podal v sobotu. Prišiel na pätnásť minút a skoro otočil zápas. Tentoraz sa to nepodarilo, podariť sa to môže druhýkrát. Keď takto bude 37-ročný kapitán pomáhať aj ďalej, môže hrať aj do päťdesiatky...
Zopakujú lanský záver?
Michalovčania boli v sobotu lepším tímom. Mali viac z hry, mali viac šancí, viac išli za víťazstvom. Jednoducho chceli a potrebovali zvíťaziť. Síce sa im to nepodarilo, no zápas ukázal, že keď bojujú a idú v ústrety úspechu, ten sa môže dostaviť. Nebol to zápas o tom, žeby neskórovali ani do rána. Bolo to o tom, čím skôr prelomiť strelecké suchoty, ktoré ich sužovali. Zverencom trénera Jozefa Majoroša sa to podarilo v samom závere a tento gól im môže pomôcť. Ukázali, že nepatria na jedenáste miesto v tabuľke, nie sú tímom, ktorý má najhoršiu ofenzívu v lige. Žiaľ, kto sa pozrie na tabuľku, musí toto skonštatovať. O tom, prečo to je, sme písali vyššie. Snáď v zime nepríde k ďalším turbulenciám v kádri. Snáď sa gro mužstva udrží, vhodne doplní a v jarnej časti Zemplínčania ešte zaútočia na prvú šestku. Tú si môžu priblížiť ešte v závere jesene. Ten lanský mali fantastický, verme, že podobne na tom budú aj tentoraz. Vtedy ich nakoplo víťazstvo nad Dunajskou Stredou, teraz ich môže nakopnúť vyrovnávajúci gól zo záveru súboja so Žilinou. Až potom bude mať sobotňajší bod pre nich cenu...
Na záver k divákom
Síce som nechcel, no dotknem sa aj témy, divák na tribúne. Súčasná situácia s koronou mu zrejme návrat na tribúnu do konca roka neumožní. Športové kluby v najvyšších súťažiach sa s tým musia vysporiadať, musia jednoducho zabojovať a pomôcť si jedine sami. Takisto musia prehltnúť fakt, ktorý im je zvýraznený, buďte radi, že aspoň hráte... Otvorené sú obchodné domy, obchodné centrá, pred ktorými sa tlačia stovky ľudí, to nevadí nikomu. Otvorené sú trebárs kostoly, to takisto nevadí nikomu. Tam, v uzavretom priestore sa nakaziť nikto nemôže, no na odkrytom futbalovom štadióne, na tribúnach v rozostupoch áno. Znížená mobilita ľudí, ktorá spôsobuje, že počas dňa nemáte kde zaparkovať, jednoducho musí byť... Síce tomu nechápem, ale áno, je taká doba a my sa s tým musíme zmieriť. Zmieriť sa s tým musia športovci, kluby, ktoré ostali bez príjmov, ale aj diváci, ktorí sú nútení pozerať zápasy svojich tímov v televízii, či na internete. Súčasná doba je proste taká...
Peter Brendza
