Pred začiatkom sezóny mali najvyššie ciele, no dianie na ľade ukazuje niečo iné. Hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce sa nevedia nakopnúť ani po výmene trénera. Stále sa boria s koncovkou, stále opakujú chyby v defenzíve, po ktorých inkasujú a stále doplácajú aj na individuálne zlyhania jednotlivcov. Doma prehrali už šesťkrát, naposledy po bezkrvnom výkone s Detvou. Patrí im momentálne ôsme miesto a v prípade, že v piatok neuspejú ani v Trenčíne, vypadnú dokonca z pásma play-off. A to sa pred sezónou hovorilo aj o medaile, či titule...
Po zápase s Detvou si už viacerí povedali, bolo to iba v trénerovi Chudom? No a viacerí museli aj odpovedať. Rozhodne nie! Úspešný tréner, ktorý doviedol Michalovce do Extraligy, tu už nie je skoro mesiac a hra družstva sa už teda mala zmeniť. Ako ukázal utorkový duel s Detvou, nestalo sa tak. Trpezlivosť začína strácať aj fanúšik za televíznou obrazovkou, či internetom. To, že nemôže na štadión mu nezakazuje vidieť, že niečo nie je v poriadku. A objektívne môže kritizovať, pretože počas vlaňajšej sezóny ukázal, že je jeden z najlepších na Slovensku. Teraz je nespokojný. A nielen z toho, že nemôže ísť na zápas. Keby bol na tribúne, určite by si aj zapískal, no nemôže... Nebavia ho výhovorky o tom, že sa hrá pred prázdnymi tribúnami. Nebavia ho ani výhovorky o tom, že sme súpera prestrieľali, no ten bol efektívnejší a že sa musíme zlepšiť. Hokej sa hrá na góly, nie na to, kto koľkokrát vystrelí na bránu. Divákovi chýba nasadenie, bojovnosť, no hlavne srdce pre michalovský hokej. Chýba mu obetavosť Hančáka, srdce Trenčana a bojovnosť Lineta, Safaralajeva, či Giľáka, teda hráčov, ktorí sa stali v postupovej sezóne jeho hrdinami. A tým terajším hráčom, ktorí podľa papiera majú byť lepšími, jasne spolu s trénerom Valtonenom odkazujú. Budíček!
Dá sa povedať, že Michalovčania si na seba ušili bič sami. Po vlaňajšej sezóne chceli ísť vyššie, čomu prispôsobili všetko – skladbu kádra, skladbu realizačného tímu, či podmienky na úrovni najlepších. Pre to obetovali tých členov kádra, ktorí boli miláčikmi publika a ktorí patrili k ťahúňom. Veď z postupovej sezóny je v kádri už iba trojica Marek Mašlonka, Samuel Chalupa, Martin Bdžoch, z kádra, ktorý si vybojoval titul po 32 rokoch dokonca iba Marek Mašlonka (zabudli sme ešte na maséra Mareka Jenčíka...). Vsadili na iných brankárov ako Trenčana, iných obrancov ako Hančáka s Kolbom, či iných útočníkov ako Linet, či Safaralejev. A zdá sa, že teraz sa to obracia proti ním. Skrátka, nejaké veci si nesadli a „kúpené hviezdy“ nehrajú to, na čo majú. Niektorí by sa aj podľa trénera Valtonena mali spamätať. A fínsky tréner s poľskými koreňmi určite nemyslel na brankára Glosára, ktorý sa asi môže v Humennom aj roztrhať, aby dostal šancu, či trebárs Toroka a mladíkov Stripaia, Ragana a Farkaša. Skôr myslel na tých hráčov, ktorí majú byť ťahúňmi. Tých, ktorí majú rozhodovať zápasy a zatiaľ takými nie sú. A preto sú najviac v tŕni oku fanúšika. Ten síce na hokej chodiť nemôže, no v televízii, či na internete vidí, čo sa deje a jeho pohár trpezlivosti už musí pretekať. Nečudujme sa teda ani kritike, pretože sa očakávalo rozhodne viac. V nedeľu Michalovčania dopíšu prvú polovicu základnej časti. A môžu sa sami seba spýtať. Urobili sme všetko preto, aby sme uspokojili diváka, keby bol na tribúne? Urobili sme všetko preto, aby bol michalovský hokej v popredí? Keď na to prídu, môžu si povedať to, čo povedal aj tréner Valtonen a čo hovoria aj fanúšikovia. Budíček!
Peter Brendza
