Michalovský hokej vyprofiloval viacero zaujímavých hráčov. V našej rubrike Dvadsať rokov michalovského športu sme jeden z článkov venovali aj Kristiánovi Kudročovi, ktorý si zahral v dvoch najlepších ligách sveta a je vicemajstrom sveta. Teraz príde slovo na dvoch hráčov, ktorí robili radosť divákom aj v metropole Zemplína. Obaja sa zhodne dostali v roku 2018 aj do novovytvorenej Siene slávy michalovského hokeja.
Talentovanejší ako Jágr
Prvým, ktorý jednoznačne patrí do histórie michalovskej hokeja je Peter Pinďár. Legendárna devätnástka síce nie je rodený Michalovčan, najslávnejšie roky svojej kariéry zažil práve tu a Michalovčania ho berú ako svojho. Jeho kariéra sa v mladom veku vyvíjala viac ako dobre. Vo svojej biografii si na neho zaspomínal dokonca aj svetoznámy Jaromír Jágr, ktorý Pinďára označil za ešte talentovanejšieho hráča, ako bol on.
Takmer gól na zápas
Na „Pinďa“ spomína michalovský fanúšik doteraz. Michalovský hokej ťahal predovšetkým v deväťdesiatych rokoch. Boli známe jeho viaceré porušenia životosprávy, no možno aj preto bol v Michalovciach tak obľúbený. To mu nezabránilo strieľať góly ako na bežiacom páse. V 138 zápasoch zaznamenal 131 gólov, čo je priemer skoro jedného gólu na zápas! Pamätný je jeho zápas so Senicou, v ktorom sa na výhre 5:3 podieľal všetkými piatimi gólmi.
Ukončenie kariéry predčasne v 28 rokoch
Doslova šokom bola pre Michalovčanov informácia z apríla roku 2000, keď bolo jasné, že Pinďár v 28 rokoch predčasne končí kariéru. Zapríčinilo to zranenie, ktoré si nespôsobil sám. V jeden z aprílových večerov ho totiž v Košiciach na priechode pre chodcov zrazilo auto, ktoré mu spôsobilo ťažké zranenie, z ktorých sa dostával skoro rok. Po vystrábení z nich sa už na ľad nevrátil...
Zahral si na olympiáde, aj majstrovstvách sveta
Ani druhý člen siene slávy michalovského hokeja sa nenarodil v Michalovciach, no taktiež je s metropolou Zemplína spätý. Richard Šechný sa narodil v Prešove, kde robil aj prvé hokejové kroky, do veľkého hokeja sa však posunul v Michalovciach, čo na sklonku kariéry prišiel Dukle vrátiť. V roku 1994 odchádzal ako mladík rozvíjať svoj talent do Košíc a za rok sa dostal do reprezentácie. Dokonca bol členom kádra, ktorý si v roku 1995 vybojoval postup do A-kategórie majstrovstiev sveta. Na nich si zahral takisto. Bolo to v roku 1999 na svetovom šampionáte v Nórsku. Svoj reprezentačný vrchol zažil v roku 2002 na olympiáde v Salt Lake City, kde si ale Slováci urobili predposledným trinástym miestom hanbu.
Druhý najproduktívnejší hráč Extraligy
Svoju seniorskú kariéru v najvyššej slovenskej súťaži štartoval Šechný ako sme spomínali v roku 1994 v Košiciach. Hneď vo svojej prvej sezóne sa tešil zo slovenského titulu. Radosť z neho si zopakoval aj v sezónach 1995/96 a 1997/98. Štvrtý slovenský titul pridal so Zvolenom v sezóne 2000/01. Bez ôsmych centimetrov dvojmetrový útočník známy hlavne parádnou prihrávkou zaznamenal v najvyššej slovenskej súťaži v dresoch Košíc, Zvolena, Kežmarku a Popradu 709 kanadských bodov, s čím sa v historickej tabuľke radí na druhé miesto, hneď za suverénneho Arneho Krotáka.
„Dobre zrobil“, kariéru končil v Michalovciach
V roku 2011 sa Šechný rozhodol vrátiť do Michaloviec. Takmer ihneď sa zaradil medzi opory vtedajšieho prvoligistu. S ním dvakrát postúpil do finále prvej ligy (roky 2013 a 2014), zakaždým však prehral s Bardejovom. V roku 2018 nastal moment, kedy sa rozhodol zavesiť korčule na klinec. Paradoxne, vtedy už sedel na dvoch stoličkách, keďže okrem funkcie hrajúceho trénera v druholigovom Humennom už bol aj asistentom Miroslava Chudého vo vtedy prvoligovej Dukle. S ňou sa ako asistent trénera tešil z dvoch titulov, postupu do Extraligy a bol aj pri jej prvej sezóne medzi slovenskou elitou. V súčasnosti je trénerom druholigového Trebišova. Kariéru zakončil exhibičným zápasom v Michalovciach v septembri roka 2018 v 48 rokoch...
Na oboch sme si zapomínali aj nedávno v článkoch Pinďár a Šechný
Peter Brendza (foto: peter brendza a róbert andrejov).
