Na našom portáli vám pravidelne prinášame informácie z oblasti športu. Aká však bola v Michalovciach jeho minulosť? V niekoľkých článkoch sme sa rozhodli obzrieť sa za minulosťou tých najpopulárnejších - futbalu a hokeja. Obidve tieto športy majú zastúpenie v najvyššej súťaži, čím sa mesto Michalovce zaradzuje medzi top na Slovensku. Iba Bratislava, Trenčín a Liptovský Mikuláš sa môžu totiž pochváliť tým, že majú futbalistov a hokejistov v najvyšších súťažiach.
V minulosti to ale tak nebolo. My sme sa pozreli na začiatok milénia, kedy futbal a hokej boli na dne priepasti, v tretích najvyšších súťažiach. Ako vyzeral hokej? V minulosti sme vám ponúkli seriál Zo suterénu na vrchol. Ten teraz rozšírime aj o niekoľko rozhovorov, čoho výsledkom bude nový seriál na našom portáli pod názvom Michalovský hokej v novom miléniu.
Zrekonštruovaný michalovský štadión (foto: róbert andrejov)
Barážový boj o Extraligu
Michalovský hokejový pád do druhej ligy prišiel po sezóne 2002/2003. Začal sa ale podstatne skôr, na prelome milénií, keď sa vtedajší sponzor MEZ, ktorého prebral zahraničný investor, rozhodol vycúvať z podpory vtedy v Michalovciach najpopulárnejšieho športu, ktorý prinášal priaznivcom veľa radosti. O tú sa staral predovšetkým Peter Pinďár, jedna z dvoch ikon michalovského hokeja. Síce nebol rodeným Michalovčanom, no keď sa priaznivcov spýtate na michalovský hokej, ako prvého menujú práve „Pinďa“. Ten zažil v deväťdesiatych rokoch tri boje o najvyššiu Extraligu. „Ja na Michalovce nikdy nedám dopustiť. Boli tu najlepší fanúšikovia,“ vyjadrila sa nedávno legendárna devätnástka, ktorého dres visí na streche štadióna.
Peter Pinďár a Richard Šechný. Ani jeden nie je rodený Michalovčan, no obaja sú ikony hokeja v tomto meste.
Tá chcela Michalovce posunúť do Extraligy. „Vojaci“ sa dvakrát dostali v sezónach 1995/96 a 1996/97 do prelínačky, či baráže o najvyššiu súťaž, Michalovčania ale zakaždým neuspeli. V nej neuspeli ešte dvakrát. V sezóne 1985/86 po víťazstve v prvej lige nestačili na Vítkovce, no a v sezóne 2017/18 obsadili tretie nepostupové miesto, keď po opätovnom víťazstve v prvej lige po 22 rokoch nestačili na extraligovú Detvu a Liptovský Mikuláš. Ako je známe, úspešný bol až piaty pokus. V nasledujúcej sezóne zdolali po obhajobe prvoligového prvenstva v baráži najslabšieho extraligistu Žilinu 4:3 na zápasy. Po štyroch rokoch teda boli okrem futbalistov v najvyššej súťaži aj hokejisti. Tieto úspechy už Pinďár sledoval z tribúny.
Po konci Pinďára prišiel pád
Symbolicky, po predčasnom konci kariéry najznámejšieho útočníka prišiel aj pád michalovského hokeja. Po sezóne 1999/2000, kedy zaznamenal „Pinďo“ 64 kanadských bodov ho v Košiciach na prechode pre chodcov zrazilo auto. Výsledkom toho boli viaceré zlomeniny a v 28 rokoch koniec kariéry! Oko michalovského priaznivca zaplakalo a plakalo aj potom, keď videlo, kde padá hokej.
Selvek ligu zachránil, klub ale spadol nižšie
Absencia hlavného sponzora spôsobila nedostatok financií a pád z ambícii klubu. Po desiatom mieste v sezóne 1999/2000 prišli tri jedenáste v nasledujúcich sezónach. A následne pád do druhej ligy. Ten prišiel po sezóne 2002/2003, kedy Michalovčania krvopotne zachránili prvú ligu v súboji s BEZ Bratislava, do novej sezóny sa ale neprihlásili z dôvodu absencie financií. Výraznou mierou vtedy k záchrane prispel tréner Ján Selvek. Známy trénerský búrlivák dokázal zdecimované mužstvo nabudiť. Z posledného miesta sa Michalovčania vyštverali, na ďalšiu sezónu už ale peniaze nemali. „Vtedy to bola nešťastná sezóna. Klub nemal oporu v samospráve. To ako to ide sa v Michalovciach ukazuje práve teraz, keď mesto príkladne spolupracuje s klubmi a aj preto boli Michalovce európskym mestom športu,“ zaspomínal si tréner, ktorý v Michalovciach pôsobil viackrát.
Spomínal aj na časy, kedy zimný štadión nebol v najideálnejšom stave. „Pamätám si, ako mi v šatni padla na hlavu omietka. Vtedy boli ale také časy,“ smeje sa Selvek pred posledným duelom ďalšej michalovskej legendy Richarda Šechného. Jeho pohľad na zrekonštruovaný štadión bol oveľa krajší. „Pamätám si ho, aj keď na ňom ešte nebola strecha. Za ten čas opeknel,“ pokračuje v smiechu Selvek. Ten sa po sezóne 2002/2003 sa s hráčmi rozlúčil a na päť rokov sa následne rozlúčil aj michalovský hokej s prvou ligou. O návrate do druhej najvyššej súťaže si niečo povieme nabudúce...
Dvaja Faithovci na lavičke
Keď sme pri jednom známom trénerovi, nemôžeme opomenúť toho druhého. S Michalovcami slávil úspechy aj renomovaný odborník Ján Faith, ktorý podobne ako Selvek k titulu doviedol Košice. Jemu sa to podarilo ešte vo federálnej lige v sezóne 1987/88. Následne Košičanov viedol aj v deväťdesiatych rokoch, keď ich prebral počas sezóny 1994/95 a takisto sa s nimi tešil zo slovenského titulu. Predtým viedol práve Michalovce, ku ktorým sa vrátil počas rozbehnutej sezóny 2010/11. Mužstvo následne stabilizoval a postúpil s ním vo veľmi ťažkej sezóne, poznačenej žltačkou v šatni a obrovskou obmenou v šatni, do play-off. Tretí návrat Jána Faitha do michalovského hokeja prišiel pred sezónou 2015/16. Nie však k prvému mužstvu Dukly, ale k dorastu, s ktorým následne vyhral prvú ligu a v baráži s Piešťanmi postúpil do Extraligy. Michalovskí dorastenci najvyššiu súťaž hrajú dodnes. Faitha seniora teší, že aj on je súčasťou histórie michalovského hokeja, ktorý sa v sezóne 2018/19 dostal do Extraligy. „Ja to Michalovciam zo srdca prajem. Mesto si to určite zaslúži,“ povedal v roku 2019 renomovaný tréner, ktorý v najvyššej súťaži viedol viaceré tímy. „Bol to dlhodobý proces. Takisto som zažil boj o najvyššiu súťaž, vtedy ale asi ešte Michalovce na ňu neboli pripravené. Teraz klaplo všetko, od rekonštrukcie štadióna až seniorské mužstvo,“ pokračuje Ján Faith.
Priezvisko Faith má v michalovskom hokeji cveng aj vďaka jeho synovi Jurajovi. Ten v Michalovciach v deväťdesiatych rokoch rozbiehal svoju úspešnú seniorskú kariéru a v sezóne 2010/11 prišiel jeho návrat do metropoly Zemplína. Vtedy sa rozhodol pomôcť otcovi v náročnej misii, ktorá sa skončila postupom do play-off. Podotýkame, že to bola sezóna, kedy veľkú časť michalovskej šatne skolila žltačka. Následne prišla karanténa, zmeny v kádri a nahustený program. Všetko Dukla zvládla. Postúpila do play-off, aj keď s tým v niektorých momentoch už takmer nikto nepočítal. Juraj Faith sa do Michaloviec vrátil ešte dvakrát a to v rozdielnych úlohách. V sezóne 2015/16, rovnako ako jeho otec, ako hráč Dukly a pred sezónou 2020/21 už ako asistent trénera, keď najskôr pôsobil pri Miroslavovi Chudom a potom aj pri Tomekovi Valtonenovi. Bol teda pri historickom bronze, o ktorom si takisto povieme v našom seriály. Juraj Faith bude asistentom trénera aj v nasledujúcej sezóne.
Tréner, ktorý ostane navždy prvým
Spomenutý tréneri viedli Michalovce a okrem nich dosiahli obrovské úspechy aj s inými tímami. Nateraz najväčší úspech ale dosiahol s michalovským hokejom Miroslav Chudý. Tréner, ktorý doviedol Michalovce do Extraligy! Áno, aj jemu, ako aj ďalším trénerom bude patriť jedna z kapitol v našom seriály. O tom už ale fakt nabudúce...
PETER BRENDZA
