files/g6epibozi5ymgi2t.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Boris Valábik: Michalovce mám rád, mladosť som strávil na Šírave

Špeciálnym hosťom na štvrtom galavečeri michalovského hokeja, ktorý v priestoroch hotela Eurobus na Zemplínskej šírave organizoval HK Dukla Ingema Michalovce, bol bývalý slovenský reprezentant a v súčasnosti jeden z najznámejších analytikov Boris Valábik. Ten sa počas vlaňajšieho play-off dostal aj do facebookového sporu s michalovskými fanúšikmi. Aj o tom je rozhovor, ktorý sme urobili s dnes už rešpektovaným analytikom, či odborníkom na slovenský hokej, ktorý sa môže pochváliť tým, čo nedokázali viacerí iní hráči. Zahral si v NHL.

Boris, nachádzame sa v oblasti Zemplínskej šíravy. Aký máte vy k nej vzťah?

„Veľmi pozitívny! Keď v mojom mladom veku niektoré partie kamarátov chodili na dovolenky trebárs do Chorvátska, my sme leto trávili na Šírave. Mne je teda Zemplínska šírava veľmi blízka k srdcu a preto mám rád aj Michalovce. Keď sme tu s partiou chodili, bolo to tu trošku akoby zabudnuté. Aj preto ma teší, že sa to tu začína obnovovať. My sme tu chodili hlavne kvôli ľuďom. Bolo dobré vypadnúť z Bratislavy, či Nitry, pretože ja aj Nitru volám ako „malá Bratislava“ a spoznať ľudí s iným prístupom, takým ľudským. Aj preto som si Zemplínsku šíravu, aj Michalovce, veľmi obľúbil.“

Ako ste sa teda dostali k michalovskej Dukle a k jej galavečeru, kde ste boli špeciálnym hosťom?

„Oslovil ma klub. Oni to brali ako odbornú stránku, čo som ja veľmi neprijal. Ja totiž nenávidím, keď ma niekto nazýva expertom. Je to pre mňa skoro ako nadávka. Ja som jednoducho bývalý hráč, ktorý si uvedomuje a aj preto som prijal pozvánku, dôležitosť tých ľudí, ktorí sú tu. Bez nich by totiž nebol hokej. Bez sponzorov a partnerov určite nie. Vďaka svojom financiám pomáhajú vychovávať vzory pre nasledujúce generácie. To už je jedno, aký šport chcú robiť, je dôležité, aby ho robiť chceli. Je nesmierne dôležité, aby deti videli, že šport je „cool“, že je to niečo, čo chcú robiť. Ja som sa dostal k hokeju cez televíziu a cez to, že som si našiel vzor, ktorý som chcel napodobniť. Deti by mali byť športovo aktívne a nie chodiť popíjať niekde do parku. Pre mňa preto šport má oveľa hlbší zmysel. Hrá sa nie preto, aby sa vyhralo, aj keď víťazstvá sú krásne, ale preto, hýbalo, či hralo. Práve to bol dôvod, prečo som chcel prísť do Michaloviec a potriasť rukou ľudom, ktorí sa tu starajú o hokej.“

Ako vnímate michalovskú Duklu v Extralige?

„Vnímam ju hlavne cez vynikajúcich fanúšikov. Ako som už povedal, mne sú Michalovce a Zemplínska šírava veľmi blízke. Trávil som tu mnohé letá. Hlavne vidím, ako Michalovčania zomkli pre hokej. Nie je to pre mňa nejaké prekvapenie, pretože vždy tu bola súdržnosť. Tá ale bola na celom východe Slovenska. Teraz som veľmi zvedavý, ako to bude s piatimi tímami z východu v Extralige, či si budú pomáhať, alebo bude medzi nimi taká zdravá rivalita. Aby som sa vrátil k otázke. Michalovský hokej vnímam, že je robený srdcom. Je obrovskou škodou, že divákom tu v minulej sezóne nebolo umožnené ísť na štadión. To klišé, že divák je šiestym hráčom na ľade, by tu platilo určite.“  

 

Michalovce začali ísť takou fínskou cestou. Je tu tréner z tejto krajiny, športový riaditeľ, asistent trénera či tréner brankárov a Dukla podpísala aj päť hráčov z tejto krajiny. Ako sa pozeráte na to?

„Stačí sa len pozrieť na majstrovstvá sveta za posledné roky. Fíni urobili obrovský progres. Už počas minulej sezóny, po príchode trénera Valtonena som vnímal to, ako sa Michalovce zlepšili v defenzívnej hre. Vnímal som aj to, ako hrali počas play-off defenzívne a podobným štýlom dokráčali Fíni k striebru na svetovom šampionáte. Kto si všíma hokej videl, že to boli identické spôsoby. Aj preto som sa na galavečeri Tomeka Valtonena na to pýtal a jeho odpoveď bola jasná. Je to fínska cesta k úspechu. Páči sa mi to ako hrajú. Páči sa mi defenzívny štýl, i to, ako hráčom nezväzujú ruky v útočnom pásme. Chcú od nich, aby boli kreatívni a to isté chce tréner Valtonen tu v Michalovciach. Fíni boli na posledných dvoch šampionátoch zlatí a strieborní, čo znamená, že táto cesta je správna. Hokej je však veľmi nevyspytateľný. Zahrať do karát musí veľmi veľa okolností a aj preto je dosiahnuť opakovaný úspech ťažšie. Hráči musia byť kvalitní, musia mať charakter, no neklamme si, veľa zohráva aj šťastie. Veľkú rolu hrá, či sa puk odrazí od tyčky do bránky, alebo vedľa nej. Aj preto nevidím ako tragédiu, že Michalovčania vypadli v semifinále s Popradom. Vnímam ich progres. V najvyššej súťaži sú druhý rok a už majú medailu. To vôbec nie je zlý začiatok.“  

Majú šancu hrať o špicu aj ďalšiu sezónu?

„Ja si myslím, že tú šancu bude mať v novej sezóne asi každý. Práve to sa mi v slovenskej Extralige páči, že každý môže zdolať každého. Prečo sú časy, keď dominovali Slovan s Košicami a niekedy možno Trenčín. Teraz je to vyrovnané a divácky atraktívne. Aj preto sa mi teraz zápasy robia lepšie. Výnimkou Liptovského Mikuláša vlani mohol každý fakt zdolať každého. K vašej otázke. Aj Michalovce majú šancu na medailu. Je to aj kvôli takémuto večierku, aký ste mohli vidieť vo štvrtok. Ľudia, ktorí sem prišli si to možno až tak neuvedomujú, no ja ako hráč som si takéto večierky veľmi vážil. Nie všade som ich zažil. V Ameriky boli samozrejmosťou, v Kazachstane nie. My chceme byť asi bližšie k Amerike. Tým hráčom v šatni to dá pocit, že ľuďom v klube na tom záleží. Spoznajú, že toto sú tí ľudia, ktorí dávajú do klubu peniaze a umocní to v nich takú oddanosť tímu.“

 

Cez play-off ste sa dostali do takého facebookového konfliktu aj s michalovským divákom. Ako ste vnímal to?

„Ja som to ako nejaký konflikt nebral. Možno sa Michalovčanom nepáčilo, ako som tú bitku v druhom zápase série s Trenčínom oznámil, no ja si stále stojím za slovom. Ja som sa počas hokejovej kariéry bil veľakrát. Bitka medzi hráčmi je teda pre mňa súčasťou hry. Je to možnosť aj časť toho, že sa udrží nejaká úprimnosť v hre. Rozhodcovia si totiž veľakrát nevšimnú nejaké skryté fauly, ale hráč dobre vie, že sa stala zákernosť a tým, že sa za svojho spoluhráča pobije, ukáže iba súdržnosť tímu. Zažil som aj situáciu, že sa v najvyspelejšej lige sveta tréneri na striedačkách ohadzovali fľašami s vodou. Dostali za to pokutu, no aj to k hokeju patrí. Podľa mňa je ale neprofesionálne, že sa do toho zapájajú aj iní členovia tímu a to môžu byť akokoľvek zanietencami tímu. Môžu byť srdciarmi a držať s tímom, no toto sa stávať nemôže. Kde by sme sa to dostali? Trenčín by to chcel opätovať a postavil by na striedačku nejakého siláka. Bolo by to v poriadku? Musí to mať proste nejakú hranicu a pre mňa je to hranica hráč verzus hráč. Som proti tomu, aby tréner okrikoval súperových hráčov a aby hráč okrikoval súperovho trénera, či striedačku. To sú nepísané zákonitosti, ktoré ja nemám z vlastnej hlavy, ale mám ich z NHL. Aj preto sa ich nevzdám.“

Podľa viacerých bol najtvrdším hráčom v slovenskej Extralige Michalovčan Mark Louis. Kto prevezme jeho žezlo?

„Neviem na túto otázku odpovedať. Na jednej strane je škoda, že takýto hráči opúšťajú našu súťaž. Na tej druhej tomu veľmi dobre rozumiem. Naša Extraliga nie je pôda pre takýchto hráčov. U nás sú rozhodcovia oveľa striktnejší. Žiadny tréner, či generálny manažér nechce mať v tíme hráča, ktorý bude sedieť na trestnej lavici, alebo takého, ktorý nebude môcť hrať, lebo bude potrestaný na tribúne. Andre Deveaux v Trenčíne, Kris Versteeg v Nitre, či Mark Louis v Michalovciach našu ligu týmto obohatili. Pre mňa je ale pochopiteľné, že klub s ním nepredĺžil zmluvu, pretože toto tu nie je pôde pre takýchto hráčov. Na druhej strane, ja ako hráč viem dobre, čo takýto hráč vie urobiť s technickými hráčmi súpera. Trošku strachu, trošku obavy, odhodí puk od seba skôr, ako v iných prípadoch. Má to taký podprahový efekt na súpera. Ja som s Markom Louisom hrával na farme v Chicagu a uričte by som sa s ním nechcel dostať do pästnej výmeny. Je to podľa mňa poctivý a úprimný hokejista. Mal svoje limity možno v hokejovom rozmýšľaní, no má aj silné stránky, ktorými je fyzická hra. Ja osobne, keby som bol trénerom, by som ho v tíme rozhodne chcel.“

PETER BRENDZA



Uverejnené: 05.07.2021 20:47:01 files/mono6o54znw2p6rn.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/nwmbaks2nfraja7t.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/nwmbaks2nfraja7t.jpg
Facebook
Kontakt
redakcia@novinyzemplina.sk

Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.