Druhú sezónu po sebe bude stáť na lavičke hokejovej Dukly Ingema Michalovce ako asistent trénera Juraj Faith. Nástupca slávneho otca Jána a strýko slovenského mládežníckeho reprezentanta Romana bude aj v sezóne 2021/22 asistentom Tomeka Valtonena. Čo hovorí na pôsobenie v Michalovciach, ako vidí fínsku cestu, ktorú začal klub raziť a ako sa stotožňuje s výraznými zmenami v kádri? To už sú otázka na člena slávnej hokejovej rodiny v našej rubrike „Na slovíčko“.
Stretávame sa spolu na akcii Bronzový galavečer, ktorý je akciou pre sponzorov a priateľov klubu. Čo na ňu hovoríte?
„Je to niečo úžasné, že sa tu stretne toľko ľudí, toľko priateľov michalovského hokeja. Očakáva sa tu okolo 200 ľudí, čo je strašne veľa. Je dobré, že sponzori, ktorí dotujú hokej, vidia naživo hráčov, môžu sa s nimi porozprávať a bližšie ich spoznať. Aj hráči vidia, kto hokej financuje a komunikácia v tomto je takisto iná.“
Pripomína to taký zámorský štýl. Ste na tom podobne?
„Hlavne je to ľudský štýl. Je dôležité, že hráči spoznajú tých ľudí, čo sa podieľajú na financovaní hokeja a aj tí môžu spoznať samotných hráčov a vidieť ich bez výstroje.“
Druhý rok budete pôsobiť v Michalovciach ako asistent trénera. Prečo ste sa rozhodli opätovne prijať ponuku klubu?
„V prvom rade som rád za prejavenú dôveru. Podľa môjho názoru je Dukla Ingema Michalovce výbornou organizáciou. Vlani sme skončili s historickou medailou a uvidíme, čo prinesie nasledujúca sezóna. Je to pre mňa výzva a preto som prijal michalovskú ponuku opätovne.“
V Michalovciach sa začína raziť fínska cesta. Je tu hlavný tréner z tejto krajiny, športový riaditeľ, ako aj asistent či tréner brankárov a v kádri päť hráčov. Ako sa na túto cestu pozeráte vy?
„Je jedno, či je to Slovák, Fín, alebo Kanaďan. Je podstatné, aby si ľudia v klube sadli, aby hráči vytvorili výbornú partiu. Ja osobne som rád, že budem spolupracovať s toľkými Fínmi. Človek sa totiž stále učí a učí sa v každom veku. Mne osobne to určite môže pomôcť.“
Minulý mesiac ste boli práve na stáži v tejto krajine. Čo ste si odtiaľ odniesli a ako vyzeral váš program tam?
„Strávil som tam dva týždne. Ten prvý týždeň sme troška preberali aj Duklu. Pochodili sme v Helsinkách viacero miest. Druhý týždeň som už absolvoval sám v Raume, kde som sledoval tréningové procesy od tímu do šestnásť rokov až po seniorov. Bol som tam aj so synom. Spojili sme teda pracovné veci s relaxačnými.“
Poďme už k ďalšej sezóne. Opäť sa tu buduje silný káder a zdá sa, že ambície budú opäť najvyššie. Ako sa s tým stotožňujete?
„Po lanskom treťom mieste sa tu určite nič meniť nebude. Ambície teda opäť budú tie najvyššie, čomu sa prispôsobilo aj stavanie kádra. Treba ale pozerať aj na ambície v iných kluboch. Aj inde budú totiž ambície vyššie. Sú tu dve storočnice - v Košiciach a Bratislave, a tieto tímy budú chcieť určite úspech. Minulú sezónu bola liga vyrovnaná a takú čakám aj teraz. Môže sa stať čokoľvek. Čo sa týka našich ambícii, chceme hrať hore a chceme mútiť vodu na najvyšších priečkach.“
Od ktorých hráčov si sľubujete najviac?
„Partia sa bude budovať až počas sezóny. My sme družstvo skladali dosť citlivo. Niektorí hráči ostali, niektorí sa chceli posunúť ďalej a skúsiť niečo iné. Chceli sme skúsiť aj niečo iné. Vyberali sme legionárov, ktorí by mali byť nosnými hráčmi. Máme ale dobrých aj slovenských hráčov. Podstatné je, aby sa partia v lete utužila a mužstvo hralo ako tím, nie ako jednotlivci.“
V lete sa zrodila dosť veľká prestavba kádra. Ostala iba deviatka hráčov z úspešnej sezóny. Čomu to pripisujete?
„Ako som povedal. Niektorí hráči sa posunuli a išli do lepších súťaží. Pri niektorých sme sa zase rozhodli pre zmenu. Nie je to asi najlepšia cesta, hokej však často prináša aj zmeny. Našou úlohou bude od prvého momentu mužstvo skĺbiť tak, aby hrali ako jeden celok a nie, aby vynikali jednotlivci. Hokej je totiž tímová hra.
PETER BRENDZA
