Srdce michalovského hokejového fanúšika zaplakalo. V týchto dňoch totiž zomrel tréner, ktorý doviedol michalovský hokej do najvyššej súťaže a zažil aj historickú premiéru v nej. Miroslav Chudý nemôže chýbať v našom dokumente Michalovský hokej v novom miléniu. Práve rodákovi z Krupiny budeme venovať samostatnú kapitolu, keďže je už navždy prvým trénerom, ktorý doviedol michalovský hokej do najvyššej súťaže.
Naším zámerom bolo práve vtedy osloviť Miroslava Chudého, aby si zaspomínal na ťažké začiatky v Dukle, keď prišiel do prvoligového tímu vtedy bez svojho stánku. Aby si zaspomínal na prvý titul po 32 rokoch, ako aj na historický postup do Extraligy, či na premiéru v nej. Človek mieni, život mení. Teraz sa budeme musieť zariadiť inak, no Miroslavovi Chudému určite bude patriť jedna spomenutá kapitola. Rodák z Krupiny, ktorého srdce, patriace aj michalovskému hokeju, dotĺklo v týchto dňoch, si to určite zaslúži. Do Michaloviec prišiel v čase vranovského azylu, keď v októbri roka 2017 striedal ďalšieho Miroslava, Ihnačáka. Dukla Ingema vtedy síce bola na druhom mieste v tabuľke, no niečo jej chýbalo. To niečo priniesol práve Miroslav Chudý. Síce nie víťazne doviedol Duklu v januári 2018 do jej vynoveného stánku, no Skaličanom Michalovčania prehru vrátili aj s úrokmi vo finále prvej lige. Po 32 rokoch doviedol michalovský hokej na prvoligový piedestál. S jedlom ale rastie chuť. V Dukle videli, že úroveň druhej najvyššej súťaže prerástli a preto chceli ísť vyššie. Piata extraligová baráž nakoniec bola pre michalovský hokej šťastnou. Zemplínčania preskočili Žilinu a po štyroch rokoch napodobnili futbalistov MFK Zemplín. S výraznou zásluhou práve Miroslava Chudého, ktorý viedol Michalovčanov viac ako tri roky. Za ten čas získal dve víťazstvá v prvej lige, zažil jednu nevydarenú a jednu úspešnú baráž o najvyššiu súťaž, a takisto aj historické účinkovanie v nej. Historický cenný kov síce už s tímom nezískal, no aj on mal samozrejme zásluhu na jeho zisku.
Pri svojej práci som sa stretával s viacerými trénermi a Miroslav Chudý patril k tým, s ktorými sa robilo najlepšie. Pamätám sa, že zakaždým sa pri mojom telefonáte ozvalo „Čo je? Čo zase chcete?“ Potom ale prišiel dlhší smiech a následne vyčerpávajúce odpovede na naše niekedy aj nepríjemné otázky. Na tie odpovedal aj keď nebol ideálne nastavený, aj keď sa tímu nedarilo a aj keď tušil, že prichádza jeho michalovský koniec. Miroslavovi Chudému ale nikto nevezme to, že to bol práve on, kto dotiahol michalovský hokej do najvyššej súťaže. Aj preto bude v jeho histórii zapísaný spoločne s rokom 2019 zlatými písmenami. Informácia o jeho smrti bola bolestivá. Najskôr som tomu nechcel ani veriť, no keď prichádzali ďalšie a ďalšie správy, tak sa už inak nedalo. V menej celej redakcie chceme vyjadriť rodine Miroslava Chudého úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke.
PETER BRENDZA
