Keď v sezóne 1985/86 michalovský mužský hokej po prvýkrát ovládol prvú ligu, nikto nemohol tušiť, že tento úspech sa podarí zopakovať až po 32 rokoch. Michalovčania však k tomu boli blízko aj v sezónach 2012/13 a 2013/14. Vtedy zostali tesne pod zlatým stupienkom. Práve k týmto sezónam sa vraciame v rámci nášho dokumentu Michalovský hokej v novom miléniu.
Prvý postup v play-off po štyroch rokoch
V minulom článku sme spomínali návrat na prvoligovú scénu. Michalovčania postupne zvyšovali svoje ambície. V premiérovej sezóne aj kvôli neskorému zisku licencie bol káder tvorený hlavne Michalovčanmi. A tí vôbec nesklamali. Z dvanásteho miesta postúpili do predkola play-off a v ňom nestačili na Dolný Kubín, ktorému podľahli 1:3 na zápasy. Vlastne, iba 1:2, keďže prvý duel série prehrali kontumačne 0:5, keď na stredné Slovensko dorazili pre poruchu autobusu neskoro...
V sezóne 2009/10 už boli ambície vyššie. Vedenie klubu mužstvo solídne posilnilo, no na ľade sa to neukázalo. Dukla obsadila v základnej časti až desiate miesto a nepostúpila tak do play-off. Mimochodom, bola to jediná sezóna, v ktorej si jej hráči nezahrali vo vyraďovacej časti. V tých ďalších sa Zemplínčania do play-off dostali a postupne začali aj napĺňať postupové ciele. V sezóne 2010/11 odštartovali výborne. Postupne ich ale zastavil pokles formy a vírus žltačky, ktorý skolil viacerých hráčov kádra. Vedenie tak muselo počas rozbehnutej sezóny zháňať hráčov, čo bola veľmi ťažká úloha. Nakoniec sa družstvo pod vedením trénera Jána Faitha prepracovalo do play-off. V ňom síce nestačilo na Piešťany, ktorým podľahlo 0:3 na zápasy, sezónu sme však ako neúspešnú hodnotiť nemohli. Až potom prišli prvé úspechy vo vyraďovacej časti. Keď po dvoch zápasoch štvrťfinálovej série s Liptovským Mikulášom v sezóne 2011/12 prehrávali Michalovčania 0:2, zdalo sa, že príde ich tretia prehra v play-off v rade. Omyl! Družstvo naštartoval v treťom zápase víťazným nájazdom kapitán Richard Šechný a tím sa nakopol až tak, že otočil sériu vo svoj prospech, keď vyhral 3:2 na zápasy. V semifinále narazili Zemplínčania na Bardejov, ktorému podľahli hladko 0:3 na zápasy.
Po štyroch etablovacích sezónach konečne prišli aj tie, ktoré robili fanúšikom radosť. Nový prezident klubu Alexander Černega naskočil famózne, keď sa družstvo dvakrát za sebou dostalo do finále prvej ligy. Iba krôčik tak potrebovalo na to, aby zopakovalo úspech partie zo sezóny 1985/86. Proti bol ale v oboch prípadoch Bardejov, ktorý Michalovčanov zdolal vo finálovej sérii 4:0, respektíve 4:1.
Nenaplnené vysoké ambície
Po dvoch finálových ambíciách prišlo bolenie brucha. Dve štvrťfinálové facky od Liptovského Mikuláša, s ktorým Michalovčania dvakrát prehrali 2:3 na zápasy, vôbec nenaplnili ambície vedenia klubu. Tomu viackrát nepomohla ani trénerská zmena (o tých si povieme nabudúce...). V sezóne 2016/17 síce michalovská Dukla prešla prvým kolom play-off, v semifinále ale tím prehral 2:3 na zápasy s Detvou a semifinále rozhodne nekorešpondovalo s ambíciami klubu. Aj preto došlo vo vedení k ďalšej zmene, ktorá predznamenala po striebornej ére éru zlatú. O nej si ale povieme až nabudúce...
PETER BRENDZA
