Sviatok, ktorí nerozdeľoval ľudí na pohanov, Kresťanov, ľudí veriacich v niečo odlišné, alebo úplne v nič – ateistov. Každý mal svoje zvyky. Niektorí kladli na hroby vence, iní jedlo. Ďalší uprednostnili Halloween. Nejde o americký gýč, pretože svoje korene má v Európe. Na cintoríny chodili všetci, pretože každému niekto už zomrel. Aj bezdomovci, ale z úplne z iných dôvodov.
Bezdomovci na cintoríne
Dušičky využili vo svoj prospech ľudia blízko bývajúci pri cintoríne v Michalovciach. Pred bránou predávali vypestované kvety. Na akcie nalákali aj obchodné reťazce a sviatky sa stali dobrým biznisom aj pre kvetinárstva. Zatiaľ, čo si ľudia chodili na cintorín spomenúť na svojich blízkych, bezdomovci zbierali mince pri vstupnej bráne. Tuláci, bezdomovci, či žobráci nazývajú sa rôzne a mnohí občania sú na nich ,,alergickí“, iní s nimi súcitia. Práve súcit využili aj v čase, keď ľudia navštevovali hroby svojich blízkych. Počas celého dušičkového obdobia sa ,,motali“ okolo cintorína. Svoje miestečko si strážili najmä pri vstupnej bráne, kadiaľ prichádzalo najviac ľudí. Jeden bezdomovec bol opretý o Dom smútku. Ticho sedel a na zemi mal položený klobúk. Druhý bol ,,nalepený“ na bráne, treťou bola žena vo vnútri areálu hneď pri v vstupe. Vypínala ruky, v ktorých držala umelohmotný pohárik. Každého okoloidúceho prosila o peniaze a rozprávala, že je chorá. Predajcovia obchodovali s vencami a kahancami, bezdomovci zase so súcitom ľudí. Keďže sa nedopustili žiadneho priestupku a žobranie na verejnom mieste nie je tiež protizákonné, mohli si tam pokojne sedieť. Báť sa nemuseli ani mestských policajtov, ktorí dozeralo na poriadok. Len pre istotu boli pripravení, lebo v tom čase okrádali na cintoríne živých i mŕtvych. Preplnené parkoviská, ale i nepozorní ľudia kladúci si tašky na hrob, mohli prísť o svoj hmotný majetok. Na to, aby sa tak nestalo striehli práve príslušníci mestskej polície.
Jedlo až za hrob
Ešteže tí bezdomovci nechodili otravovať ľudí aj medzi hroby. Nie je to prisilné slovo, ak uvážite, že išlo o Pamiatku zosnulých. To, že ľudia chodievajú na hroby už včasnejšie vedeli isto aj tuláci, keďže ich tam bolo zopár už od soboty. Niektorí občania dávali do poriadku hroby, ako sa vraví, alebo čistili pomníky, nosili obrovské kvetináče a nemali si čas všímať, kto im leží pod nohami ( tulákov). Pondelok možno ešte menej, pretože sa oficiálne začal príval smútku, emócii a spomienok. Na citovú stránku sa snažili zaútočiť aj spomínaní bezdomovci. Hoci mali vo svojich nádobkách len niekoľko mincí, ušlo sa mi aj z hrobov. Krádeže nových vencov a následné ich znovu predávanie, je stará známa záležitosť. Podaktorí ľudia kládli na krypty vence, kríže, kvety rôznych veľkostí, kahance, sviečky a iní aj jedlo. Náhodou sme na michalovskom cintoríne objavili aj takýto hrob. Hoci si na tom pochutnal skôr bezdomovec, ako zosnulý, ide o zvyk, ktorý sa tradoval už veľmi dávno. Aj na Veľkú noc a Vianoce prinášajú členovia rodiny jedlo na hrob. Tento nevšedný zvyk sa zachoval stále v oblasti Bukoviny, Ukrajiny, Rumunska atď. Podobné vlastnosti tohto zvyku sa nachádzajú aj medzi Mexičanmi. Napriek tomu, že bežnému človeku to pripadá zvláštne, ba až komické, sú ľudia, ktorí sa držia dávnej tradície a ctia si ju. Veria, že v ten večer s nimi bude večerať ich blízky, ktorý už nie je s nimi. Okrem tejto odlišnosti vyzerali všetky hroby rovnako (skromne určite nie), ale to sa vraj patrí... zavítať na hrob raz ročne.
(Text: Veronika Cholewová, Foto: M.L.)
