Michalovský hokej mal doteraz piatich hráčov, ktorí si zahrali na juniorskom svetovom šampionáte. Priekopníkom bol Kristián Kudroč, ktorý si na svetovom šampionáte do dvadsať rokov zahral na prelome rokov 1999 a 2000. Nasledovaný bol Matejom Hinďošom, Michalom Kozákom, Samuelom Solenským a Pavlom Regendom.
Na prelome rokov 2021 a 2022 „hrozí“, že sa tento zoznam rozšíri. V hre sú dokonca traja Michalovčania – Jakub Ragan, Adam Stripai či Dávid Hajnik. Posledne menovaný sa minulý týždeň zúčastnil reprezentačného zrazu spojeného s účasťou tímu na Memoriály Pavla Zábojníka vo Zvolene, kde zahviezdil štyrmi kanadskými bodmi za dva góly a dve prihrávky. „Určite som rád, že som tam mohol byť. Síce sme skončili až na piatom mieste, keď sme zdolali iba maďarský UTE Budapešť, no veľa nám dali aj zápasy s ukrajinským Doneckom a poľským Tychy, ktoré sme prehrali. Dalo nám to veľa, že sme opäť nazbierali skúsenosti zo seniorského hokeja, čo nám určite pomôže v kluboch,“ rozhovoril sa pre náš portál michalovský útočník.
Hájnik patrí ku generácii, ktorá by mala zmeniť smer slovenského hokeja. Práve to sa hovorí o hráčoch narodených po roku 2002, kde spadá on, ako aj Ragan so Stripaiom. Správne smerovanie sa ukázalo aj na nedávnom medzinárodnom turnaji do osemnásť rokov Hlinka/Gretzky Cup, kde Slováci skončili na fantastickom druhom mieste. „Uvedomujem si obrovskú konkurenciu. Aj preto musím podávať v Michalovciach kvalitné výkony, aby som bol na očiach trénerov,“ poznamenal Hájnik, ktorý nechce na prelome rokov v kanadských mestách Edmonton a Red Deer chýbať. „Účasť na šampionáte do osemnásť rokov mi zmarila pandémia, na ďalšom šampionáte chýbať rozhodne nechcem. Urobím všetko preto, aby som bol v konečnej nominácii trénerov,“ pokračuje odchovanec michalovského hokeja uvedomujúc si aj obrovskú konkurenciu. „Ako som povedal, je tam silná generácia hráčov. Napríklad Kňažko, Nemec a Slafkovský sú už aj v seniorskej repre. Všetko to dokazuje, že máme kvalitnú generáciu hráčov a dostať sa do finálnej nominácie bude ťažké. Ja ale urobím všetko preto, aby som tam bol.“
Michalovský útočník si uvedomuje, že keď nechce v záverečnej nominácii trénera Podkonického chýbať, musí si vydobyť miesto v zostave Dukly Ingema, kde prestúpil po minulej sezóne strávenej v Poprade. Pod Tatrami mohol ostať aj v tejto sezóne, no presvedčila ho fínska cesta, ktorú začali raziť v Michalovciach. Pre Hájnika nie je neznámou, keďže v tejto krajine pôsobil v sezóne 2019/20. „Určite ma to lákalo. Keď sa mi ozvali predstavitelia klubu, povedali mi vízie, neváhal som ani chvíľu. Dá sa povedať, že mne ten fínsky hokej vyhovuje a verím, že to ukážem aj na ľade, či už v príprave, alebo v sezóne,“ podotýka Dávid Hajnik.
Ten v minulej sezóne nazbieral tridsať extraligových zápasov v drese Popradu. Ďalšie chce pridať v rodných Michalovciach. „To je jedným z mojich dvoch hlavných cieľov v tejto sezóne. Chcem sa naplno presadiť v drese Dukly a predstaviť sa na majstrovstvách sveta do dvadsať rokov. Páčilo sa mi, ako sa tu vlani vyzdvihol Pavol Regenda. Verím, že sa mi bude dariť takisto ako jemu. Šancu určite od trénerov dostanem a je len na mne, ako s ňou naložím,“ zdôrazňuje Dávid Hajnik, ktorého hokej hráva aj sestra Michaela. Tá sa už dokonca predstavila aj v seniorskej reprezentácii. „V tomto je predo mnou,“ smeje sa odchovanec michalovského hokeja a dodáva. „Spolu si veľmi fandíme. Čo si pamätám, od malička sa spolu ťaháme. Ja som bol vždy taký lenivejší a ona ma vždy ťahala na tréning. Verím, že to ešte dotiahne ďaleko.“
PETER BRENDZA
