V michalovskom futbale sa s prestávkami „motá“ už skoro dve desaťročia. Vladimír Rusnák bol hlavným trénerom MFK Zemplín, viackrát aj asistentom, hlavným trénerom staršieho dorastu a v súčasnosti pôsobí ako športový riaditeľ najvýchodnejšieho účastníka Fortuna ligy. Zároveň je aj trénerom treťoligovej farmy FK Sobrance Sobranecko. Ten nám v našej rubrike „Na slovíčko“ porozprával aj o tom, ktorá funkcia ho viac napĺňa a dotkli sme sa aj súčasného stavu kádra MFK Zemplín, či spokojnosti s prvou polovicou základnej časti Fortuna ligy.
V michalovskom futbale pôsobíte skoro od začiatku milénia. Ako si vysvetľujete, že ste tu s prestávkami vydržal takto dlho?
„Som rád, že som mohol byť súčasťou toho, ako sa michalovský futbal dvíha. Pôsobím tu teraz už na tretíkrát. Bol som takisto na začiatku, kedy sa začala budovať akadémia, ktorá momentálne patrí k lepším na Slovensku. Situácia ľahká nebola. Štadión bol zastaralý, nemali sme umelú trávu, nemali sme podmienky pre rozvoj mládeže. Ten čas ubehol strašne rýchlo. Bol som hlavným trénerom mužov, asistentom, viedol som aj dorast, teraz som v inej funkcii. Určite je na čo spomínať. Tak ako mi je blízky Trebišov, kde som s futbalom začínal, tak sú mi blízke aj Michalovce.“
Najkrajšia spomienka?
„Jednoznačne postup do ligy. Vtedy som bol asistentom Františka Šturmu. Bol to prvý historický postup a už vám to nikto nezoberie. Rád spomínam na túto sezónu, ako aj na prvé zápasy v najvyššej súťaži. Všetci v klube boli plní nadšenia a očakávania.“
Spomínate váš materský Trebišov. Ten sa v posledných rokoch zaradil k stabilným účastníkom druhej ligy. Ako na vás pôsobí Slavoj v súčasnosti?
„Veľmi sympaticky! Sledujem ich výsledky aj v súčasnosti o to viac, že v prvom tíme hráva aj môj syn. Navyše som tam hrával, trénoval, takže mám takisto klub v srdci. Na začiatku sezóny sa im darilo, teraz je to trošku ťažšie. Je to ale futbal a ja verím, že sa im začne dariť opäť. Myslím si, že družstvo hrá dobrý futbal, chýba mu ale kúsok šťastia. Nechcem to zjednodušovať, no podľa mňa je to práve o tom šťastí. Verím, že Slavoju bude šťastie priať v nasledujúcich zápasoch.“
V prvom tíme je ako spomínate aj váš syn Vladimír. Ako ho vnímate a môže ísť vo vašich šľapajach?
„Už v nich ide (smiech...). Skončil v dorasteneckej kategórii a dostal sa do prvého tímu. Osobne som rád, že je tam. Je teraz len na ňom, ako sa bude vyvíjať jeho kariéra. Má všetky predpoklady, aby sa zlepšoval. V Trebišove pracujú ľudia, ktorým na futbale záleží. Garantom je prezident klubu pán Janoško a nesmiem zabudnúť na mesto. To nie je garantom len po finančnej stránke, ale snaží sa aj rekonštruovať a modernizovať športoviská, nielen futbalový štadión, ale aj plaváreň, mestskú halu či zimný štadión. Šport v Trebišove má zelenú to je jasné.“
V súčasnosti zastávate dve funkcie. Ste trénerom treťoligových Sobraniec a takisto aj športovým riaditeľom MFK Zemplín Michalovce. Ako sa dajú tieto funkcie skĺbiť a čo je vašou náplňou práce?
„Moja náplň práce v Michalovciach je skautovať hráčov a spolupracovať s manažérmi a trénermi prvého tímu. Najviac práce mám samozrejme v prestupových obdobiach. Navyše, mám na starosti aj treťoligovú farmu. Tá je veľmi dôležitá, pretože prechod či už mladých hráčov, alebo tých, ktorí boli zranení, je o to jednoduchší.“
Aká je spokojnosť s výsledkami a napredovaním farmy?
„Nie je to jednoduché ani pre hráčov a ani pre mňa. Či hráči z Michaloviec, alebo zo Sobraniec už ale pochopili jej opodstatnenosť. Navzájom sa potrebujeme. Sobrance potrebujú kvalitu hráčov a hráči sa tam cítia dobre. Farma sa páči aj trénerovi Nemcovi, ktorý má podobné skúsenosti zo Žiliny. Tiež tam hráči pravidelne rotovali medzi prvým mužstvom a rezervným. Michalovskí chlapci chcú ísť hrať za Sobrance, aby mali hernú prax. Aj preto sme cez reprezentačnú pauzu riešili prípravný duel. Chceli sme, aby sa hráči navzájom spoznali a aby jej účel bol ešte lepší.“
Vrátim sa ešte k letu. Tu sa pravidelne káder utriasol až po začiatku sezóny. Bolo aj vašou ambíciou, aby sa to tentoraz robilo inak a aby tréneri už v lete robili s tými hráčmi, ktorí tu aj ostatnú?
„Prežili sme ťažkú sezónu, v ktorej sme sa zachránili na poslednú chvíľu. Aj preto sme chceli niečo zmeniť. Našou snahou bolo doplniť a vytvoriť nové mužstvo čím skôr. Chceli sme dať priestor menej známym hráčom, ktorí sa budú chcieť presadiť v najvyššej súťaži. Verím, že nám pomôžu. Doterajšie postavenie v tabuľke ukazuje, že sme sa nevybrali zlou cestou, ale netreba to preceňovať. Stále sme iba na začiatku. Prišiel nový tréner, máme de facto nové mužstvo. To že sa nám darí výsledkovo, ale aj herne, netreba preceňovať. Treba ísť skromne, od zápasu k zápasu. Čas ukáže, či bola nastavená cesta správne.“
Vlani tu bol obrovský počet legionárov. Tí sú v kádri aj teraz, je ich však pomenej. Bolo aj „poslovenštenie“ mužstva vaším cieľom, alebo to vyplynulo zo situácie na hráčskom trhu?
„Bol to náš zámer. Vlani sme na konci ligy mali sedemnásť legionárov, čo bolo strašne veľa. Rok sme skautovali hráčov, aj z druhej ligy. Chceli sme tu dotiahnuť viac slovenských hráčov. Nie všetko sa podarilo. Prišli sem aj legionári. Nedá sa všetko vymeniť za pol sezóny. Chceli sme sa ale orientovať na slovenských hráčov. Nedá sa to ale bez legionárov, aj tí musia mať miesto v tíme, keď chcete mať výsledky. My sme sa začali uberať cestou mladíkov. Stále chceme vytiahnúť hráčov aj z mládeže a dávať im šancu.“
Najviac sa písalo o príchode Briana Peňu, ktorý prišiel priamo z FC Barcelona. Ako sa rodil jeho prestup?
„Je pravdou, že sa o tom teraz veľa písalo. Ani sme takúto reklamu nečakali (smiech...). Nebolo to jednoduché. Veľmi nám pomohol hráčov agent Marián Kelemen. Dobré bolo, že aj teraz, či v minulosti tu pôsobili španielskí hráči. Teraz Casado s Mendezom či Artabem, predtým si tu urobili dobré meno Vernon, Perez či Bayón. Brian Peňa mal aj iné ponuky, uprednostnil však nás. Možno aj preto, že tu nebude sám a jeho adaptácia bude rýchlejšia. Je to typ hráča, akých v lige niet veľa. Má sebavedomie, vie hrať s loptou. Záleží len na ňom, ako sa presadí a či Michalovce budú pre neho iba prestupovou stanicou.“
Môže byť do budúcna predajným artiklom klubu?
„Ako som povedal, je len na ňom, či sa presadí a ako dá o sebe vedieť. Má na to vytvorené podmienky, aby napredoval a aby ukázal, čo v ňom je. Predpoklady určite má na to, aby sa z Michaloviec dostal ďalej. Vidíme v ňom potenciál, preto sme s ním podpísali zmluvu až do roku 2024. Možno aj on sám má vyššie ambície, chce sa presadiť ďalej. Verím, že to nie je iba jediný hráč z nášho kádra, ktorý by sa mohol v blízkej, či vzdialenej budúcnosti posunúť ďalej. Dobrým príkladom je Matúš Vojtko, ktorý sa etabloval v zostave a teraz prešiel do Slovana Bratislava. Sú tu mladí hráči a je len na nich, ako sa budú ďalej vyvíjať a akou cestou pôjdu.“
Je dôležité, že v tíme je Igor Žofčák, ktorý je pre viacerých aj príkladom či vzorom?
„Igor je len jeden! Nechcem, aby to vyznelo čudne, ale naši hráči môžu byť radi, že môžu s ním hrať a že ho môžu sledovať na tréningu. Je to príklad profesionalizmu a aj preto hrá na najvyššej úrovni aj vo svojom veku a stále je prínosom pre tím. Nechcem hovoriť, že je legenda, Igor je ešte mladý a bude hrať ešte roky. V minulosti nemal problém prísť pomôcť ani farme v Trebišove, vždy bol ochotný. Dáva veľa klubu, aj hráčom. Teraz nemyslím na futbalovú stránku, ale ľudskú. Osobne som rád, že ho poznám a môžem s ním pracovať. Za neho ani tak nerozprávajú slová, ale štatistiky a činy. Okrem futbalovej stránky pomáha aj v iných veciach. Veľmi sa angažoval napríklad aj v tom, aby Matúš Vojtko išiel do Slovana Bratislava. Nemusel, no chcel mu pomôcť. Je to pre mňa príklad profesionála a super človeka.“
Poďme ešte k výsledkom po prvej polovici základnej časti. Momentálne ste na piatom mieste. Aká je v klube spokojnosť?
„Súhlasím s pravidelným vyjadrením trénera, že v prvom rade potrebujeme nazbierať body na to, aby sme boli zachránení. Potom môžeme pozerať dopredu. Máme momentálne sedemnásť bodov, mohlo ich ale byť aj viac. Mrzí zápas v Senici, kde by sme bod možno pred zápasom brali, no po ňom sme boli aj sklamaní. Mrzí aj domáca prehra s Trenčínom, či Trnavou, kde sa takisto dalo bodovať. Odstupom času si ale treba vážiť každý bodový zisk. Aj bod zo Senice môže mať veľkú váhu a doceníme ho neskôr. Na druhej strane, keď vyhrávate v druhom polčase 1:0, máte jedenástku a nevyhráte, je to v prvom momente sklamanie.“
Na piatom mieste ste po polovici základnej časti ešte neboli. Navyše, MFK Zemplín mal zakaždým lepšiu druhú polovicu. Je to pred jej začiatkom optimistické konštatovanie?
„Liga je strašne vyrovnaná a je tenká čiara medzi úspechom a neúspechom. My musíme pozerať dopredu, nemôžeme už zmeniť to, čo sa udialo. Na úvod sme mali šnúru prehier, teraz zase máme šnúru bez prehry. V tabuľke by sme určite chceli pozerať čo najvyššie, pre nás je ale prvoradý cieľ najskôr sa zachrániť. Až potom chceme pozerať na ďalšie ciele.“
Prestupové obdobie skončilo už dávnejšie, no stále môžu prestupovať amatéri. Môžeme ešte čakať nejakú zmenu v kádri?
„Máme otvorené ešte jedno okno pre legionára do útoku. Nechcem teraz ešte prezrádzať meno hráča, verejnosť sa to dozvie, keď sa nám podarí ho angažovať. Skôr ale predpokladám, že náš káder sa nezmení. Ďalšie zmeny prídu v najbližšom prestupovom období. Aj v ňom príde určite k zmenám v kádri. Toto mužstvo ukázalo, že má svoj charakter. Ani si nepamätám takú partiu, aká tu je dnes. Je to aj zásluha trénerského tímu. Hráči si navzájom prajú, no bijú sa o miesto v zostave. Tréner musí často rozmýšľať nad zostavou. Má príjemné starosti a tak to má byť.“
Poďme ešte k mládeži. Máte zastúpenie skoro vo všetkých mládežníckych reprezentáciách. Čo hovoríte na úspech mladíkov Zemplína?
„Je to dlhodobý proces. Tí hráči nevyskočili teraz, pracuje sa s nimi dlho. Na začiatku bol Marek Zahorčák, ktorý nám pomáha doteraz. Je to výsledok našej akadémie, ľudí, ktorí v nej pôsobia už roky.“
Je najväčším klenotom v mládeži momentálne Zoran Záhradník? A keby na niekoho prišla zaujímavá ponuka zo zahraničia, ako na ňu klub bude reagovať?
„Povedal by som to tak, že patrí k najväčším klenotom klubu. Nás teší, že donedávna bol Vojtko kapitánom v dvadsaťjednotke, teraz je Zoran kapitánom tímu do sedemnásť rokov. K vašej druhej otázke. Filozofia klubu je taká, že hráči by sa mali posúvať postupne ďalej. Dnes je situácia na trhu taká, že hráči môžu prestupovať aj v nižšom veku. Hranice sú otvorené, možnosti sú veľké. Aj pre nás je zaujímavý predaj hráčov. Stále ale rozmýšľame aj nad tým, že keď niekto odíde, aby sme mali za neho náhradu. Aj nám záleží na tom, aby hráči urobili zaujímavé prestupy a tým aj spopularizovali klub.“
PETER BRENDZA (foto: peter brendza a mfk zemplín).
