Regionálna rozvojová agentúra Šírava v súčasnosti ukončuje projekt Vihorlatské úzkokoľajky, podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý zastrešuje Nadácia na podporu občianskych aktivít. Bol finančne posilnený sumou 90 000 eur.
Partnermi návrhu boli Miždunarodnaja asociacia insitucij regionalnovo rozvitka – International Association of Regional development Institutions „IARDI“, Prvý michalovský klub slovenských turistov, Michalovce, Prešovská bicyklová skupina Kostitras, Prešov , Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, Agentúra regionálneho rozvoja Poloniny, Snina a Regionálna rozvojová agentúra Borolo, Sobrance. Taktiež ho podporili Štátne lesy Sobrance, miestna samospráva, štúdio GAVAL a PEACOCK a poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom. Na tému „Vihorlatské úzkokoľajky“ sa nedávno konala aj konferencia.
Vydarený projekt
Priestory na záverečnú konferenciu poskytlo Zemplínske múzeum v Michalovciach. Týkala sa prezentácií zrealizovaných vstupov a výstupov, vízíí zo schváleného projektu v ktorých sa bude pokračovať naďalej, či predstavenie propagačného filmu Vihorlatské úzkokoľajky. Úvodná konferencia prebiehala ešte vo februári, kde predstavovali rôzne inštitúcie svoje strategické dokumenty. Cieľom bol rozvoj prihraničného regiónu Slovensko - Ukrajina pomocou inovatívneho produktu cestovného ruchu na základe využitia kultúrneho a technického dedičstva, posilnením medzisektorovej spolupráce, odborných kapacít a výskumu spoločnej histórie. Projekt sa realizoval na území Košického a Prešovského kraja v prihraničných regiónoch s Ukrajinou, v ktorých sú evidované pôvodné trasy úzkokoľajok. V Košickom kraji sa týkal okresov Sobrance, Michalovce a v Prešovskom kraji okresov Humenné a Snina.
„V rámci nášho projektu sme sa na základe historického výskumu snažili s Martinom Molnárom a Miroslavom Buraľom o zviditeľnenie histórie lesných železničiek, ako jedinečného produktu zážitkového turizmu cestovného ruchu prostredníctvom internetovej stránky www.turista.sk , dokumentárneho filmu Vihorlatské úzkokoľajky a viacjazyčnej publikácií o histórii,“ povedala Nadežda Jurková, riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Šírava.
K uskutočneniu projektu viedla neexistencia cyklistických trás okolo Zemplínskej šíravy kvôli tomu, že je tu destinácia cestovného ruchu a taktiež veľká premávka, ktorá prispieva k nehodám na týchto miestach. „V regióne stredného Zemplína existujú cyklistické trasy len okolo Morského oka a okolo Senianských rybníkov. Región Zemplín slúži ako trasferné miesto pre cyklistov zo Západnej Európy na Ukrajinu, ale sú s tým spojené hlavne problémy s hraničnými prechodmi, lebo z troch prechodov sú iba 2 určené pre cyklistov. Podarilo sa nám to zvýrazniť na našich cyklistických mapách a jedenástich tabuliach na cyklistickej trase“, uviedla Jurková a ďalej dodala, že najťažšie bolo vybavovanie povolení pre cyklistickú cestu a nevyhli sa ani problémom s vlasníkmi dotknutých území, tí nechceli povoliť vstup cyklistov na územie. „Celá trasa má 36 km, vyznačená je modrou farbou a vedie z obce Jovsa až do Krčavy. Túra je na jedno doobedie alebo poobedie. Cyklistika ponúka krásy krajiny. Ak chce vedieť niekto o čom je Východné Slovensko, môže to vidieť práve zo sedla bicykla na tejto cyklotrase“, poznamenala Viera Štupáková, partner projektu - Prešovská bicyklová skupina Kostitras.
Projekt bol zameraný na obyvateľov prihraničého regiónu, samosprávu, štátne, verejné a neziskové organizácie, školy, ochranárske organizácie, Lesy SR i rozvojové organizácie. Nápad sa zrodil najmä kvôli spojeniu úzkokoľajok s celým Zemplínom a regiónom Zakarpatia, pretože smerovali až do Užhorodu. Telesá bývalých úzkokoľajok v súčasnoti ponúkajú vynikajúce podmienky na cyklotúru, sú spevnené a už nie je problém po technickej stránke. „Po vyhlásení výzvy cezhraničnej spolupráce Nadácie na podporu občianských aktivít sme rozmýšľali čo nás historický spájalo, nakoľko Zakarpatie patrilo do Československej republiky a práve úzkokoľajky, ktoré zvážali drevo do Michaloviec a do Užhorodu sa nám videla ako najvhodnejšia téma. „Našou snahou bolo zviditeľniť lesné úzkokoľajky, produkt cestovného ruchu a zároveň vyznačiť cyklistickú trasu na Ukrajinu, kvôli tomu že sme prechodovým miestom pre cyklistov zo západnej Európy. Podarilo sa nám aj konečne vyznačiť prechodový úsek Ubľa a to kvôli tomu, že nie je nikde vyznačený zákaz vstupu na Ukrajinu pre cyklistov. Pokiaľ cyklista vystúpi na hraničný prechod Vyšné Nemecké má problém vrátiť sa naspäť na Slovensko. Toto je hlavný problém,“ ukončila debatu Nadežda Jurková. Cyklisti sú radi, že sa podarilo spraviť túto trasu vo Vihorlatských vrchoch. „Chýbali tu už tie cyklistické trasy, pretože sú preplnené cestné komunikácie a nedá sa prejsť po bočných cestách. Chystám sa prejsť po novej cyklotrase hneď z jari ako výjdu prvé slnečné lúče“, skonštatoval skúsený dlhoročný cyklista. Takže už len si nájsť čas, vytiahnuť bicykel a smer, nová cyklotrasa.
Z histórie úzkokoľajok
Vo Vihorlatských lesoch kráľovali pre sto rokmi lesné úzkokoľajné železnice s rozchodom 760 m, ktoré pomáhali zvážať drevo, vypálené uhlie, kameň a železiarske výrobky do Michalovciec a Užhorodu. Najzaujímavešou bola úzkokoľajka s trasou, Michalovce – Remetské Hámre – Morské oko s odbočkami do Klokočova. Mala 43 kilometrov a viedla od Michalovskej železničnej stanice, cez Zalužice, Lúčky, Hnojné, Jovsu až do Remetských Hámrov. Táto trať s rozchodom 760 mm bola otvorená po vzniku Československej republiky. Pritom využila trasy troch starých uhorských konských tratí a to, Michalovce – Veľké Zalužice, Hnojné – Kúpele pri obci Jovsa a Remetské Hámre – Morské oko. Časť železnice bola využívaná aj na dopravu miestnej šľachty, ktorá usporadúvala výlety do Vihorlatských lesov. V prechádzke boli do sedemdesiatych rokov 20. storočia, pokým ich nevytlačili z lesa ťažké nákladné automobily. V týchto lesoch je možné ešte aj vidieť zvyšky násypov a koľajníc, ktoré čakajú na svoje objavenie a znovuoživenie v podobe cyklistických trás.
Martina Králiková
