Kanonierka michalovskej Iuventy Lucia Tobiášová je najlepšou strelkyňou družstva v tejto sezóne a zároveň jednou z najväčších opôr. Keďže družstvo trénera Dušana Daniša má za sebou prvú polovicu sezóny, rovnako aj účinkovanie v pohárovej Európe, požiadali sme ju o prvý bilančný rozhovor.
Lucia, Iuventa zimuje na druhom mieste tabuľky, kam sa prebojovala nielen vďaka víťaznej predohrávke 13. kola v Porube, ale hlavne po nečakanej výhre na palubovke stopercentného lídra Slavie Praha. Spokojnosť?
„Ja by som to rozdelila. Spokojnosť určite áno, čo sa týka výhry a predvedenej hry s družstvom Slavia Praha. A už menšia spokojnosť s počtom bodov. S takým kádrom a podmienkami, ktoré máme, si myslím, že sme mohli mať bodov viac a nepostrácať ich zbytočne s ľahkými súpermi...“
Iuventa je družstvom dvoch tvárí, na jednej strane šokovala výhrou v Prahe, na druhej straší jej senzačná prehra v J. Hradci, ktorý práve s Michalovcami získal svoje jediné dva body...
„Tak presne aj tento zápas som mala v mojej predchádzajúcej odpovedi na mysli. Škoda, malo sa tam vyhrať. Aj keď si myslím, že z viacerých príčin sme to my dievčatá mali sťažené. Bolo nás málo a v tom týždni sme mali aj pohárové povinnosti. Bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem...“
Iuventa bola tímom sérií a aj keď je v tabuľke druhá, nevyhla sa zaváhaniam, ako bolo to domáce so Zlínom, či prehra v Šali, alebo aj pomerne hladké vypadnutie s pomerne neznámym Valurom Reykjavík v Pohári EHF. Ako sa na to s odstupom času pozeráte?
„Čo sa týka zápasu so Zlínom, tak sa dá povedať, že ten nám absolútne nevyšiel. Streľba spojok bola katastrofálna a od toho sa odvíjala celá naša hra. V Šali som s dievčatami kvôli chorobe nebola, takže k tomuto zápasu sa vyjadrovať nebudem.
A čo sa týka nášho pohárového zápasu, tak tam bol rozhodujúci prvý zápas na Islande, v ktorom nás súperky dokonale zaskočili svojou tvrdou, vysunutou obranou, cez ktorú sme sa nedokázali presadiť. Doma to potom bolo lepšie, ale zmazať v pohári také manko už nie je jednoduché.“
V dvanástich zápasoch WHIL ste zaznamenali 75 gólov, z toho dvakrát ste strelili aj dvojciferný počet (12 Bánovciam n/B., 13 Olomoucu). V tabuľke kanonierok celej WHIL ste na ôsmom mieste a na svoju bývalú spoluhráčku Bebe Tóthovú strácate presne 70 gólov. Najlepšou strelkyňou základnej časti WHIL už zrejme nebudete..
„Tak to už veru nebudem... Ale keď už to tak veľmi chcete porovnávať, tak hádzaná je pre mňa hlavne kolektívny šport, nie je to o zbieraní gólov, ale o hre družstva. Takže radšej budem v tabuľke družstiev druhá a ôsma v tabuľke strelcov, ako najlepšia strelkyňa základnej časti, ale deviata v tabuľke WHIL...
Na druhej strane sa vám darí v premieňaní pokutových hodov, skórovali ste z nich už 25-krát, i keď práve vaša zahodená sedmička v závere zápasu so Zlínom sa určitou mierou podpísala pod jedinú domácu prehru Iuventy...
„Hádzaná nie je futbal, v ktorom, keď futbalista zahodí penaltu, ktorá bola jediným streleckým pokusom družstva, tak sa môže tvrdiť, že kvôli tomu sa ten zápas prehral. Náš zápas so Zlínom sa prehral kvôli množstvu zahodených šancí. Samozrejme, aj mojich. Nepovedala by som, že to bolo práve kvôli tejto jedinej situácii.“
Najbližšie Michalovce čaká pohárový súboj s nováčikom z Bánoviec nad Bebravou. Proti nim ste už doma vyhrali v prvom kole 40:36, zároveň sú vašim najbližším súperom vo WHIL, nuž a zaujímavé je, že proti Bánovčankám ste nastúpili vo štvrťfinále Slovenského pohára aj pred rokom, ibaže v opačnom garde a po prehre 24:25 ste sa nečakane so súťažou rozlúčili. Ako teda chápať tento zápas, ako pomstu, ako potvrdenie dobrej formy, alebo skrátka ako povinnosť vyhrať, pretože domáci finálový turnaj bez účasti Iuventy by bol hanbou?
„Cez Bánovce musíme prejsť. Neviem, ale nikto iný v družstve o inej možnosti ani neuvažuje.“
Ak sa prebojujete na finálový turnaj, ktorý sa mimochodom už po štvrtýkrát v priebehu ôsmich rokov uskutoční v Michalovciach, s akými ambíciami doň vstúpite?
„Turnaj chceme určite vyhrať. Iné ambície ani mať nemôžeme. Chceli by sme konečne do novej arény priniesť nejaké prvenstvo. I keď zatiaľ len to “menšie “ pohárové…”
Čo reprezentácia? Naposledy ste najcennejší dres obliekli 27.11.2007, keď ste práve v Michalovciach odohrali zápas proti Švajčiarsku 30:16. Odvtedy nič. Prečo? Veď Ľubomír Popluhár už trénerom nie je...
„Reprezentácie som sa v tom roku vzdala. Nebolo to len o trénerovi Popluhárovi, ale o celom systéme, v akom naša ženská reprezentácia už roky funguje...
Teraz, keď prišiel nový človek na prezidentskú stoličku sa podmienky hádam zlepšia a ja potom nevidím problém znova začať reprezentovať.“
Ste zároveň študentkou. Ako sa vám tam darí a ako to zvládate popri vrcholovej hádzanej?
„Študujem na Ekonomickej univerzite v Košiciach na Podnikovohospodárskej fakulte. Som v treťom ročníku, čiže ma tento rok čakajú bakalárske štátnice. Keďže chodím do školy externe, dá sa to aj vďaka ústretovosti nielen trénerov, ale aj vyučujúcich zvládnuť. Začo by som im aj touto cestou chcela poďakovať. A ak môžem, spomenula by som predovšetkým pána Ing. Stríčika, ktorý chápe moje pracovné povinnosti a v škole mi veľmi pomáha.“
