Opäť tu je Mikuláš. Na uliciach, v školách, škôlkach, nákupných centrách, ba i v kostoloch. Deti už v súčasnosti dostávajú niekoľko Mikulášov. Nielen doma na okienku, od starých rodičov, ale všade sa nájde nejaký ten pán v červenom plášti. Deťúrence môžu rozmýšľať, ktorý je ten skutočne pravý. Medzi miesta, kde každoročne zavíta patria aj kostoly.
Do kostola kvôli Mikulášovi
Mikuláša stretnete na rozličných miestach. Dnes už skôr z komerčného hľadiska, aby prilákali do obchodov viac ľudí. Dospelí sa s ním môžu zabaviť aj na mikulášskych večierkoch. Pán s dlhou bradou nie je len ten, kto rozdáva sladké maškrty. Do kostoloch chodieva preto, lebo má náboženskú podstatu. Z tohto dôvodu je tu po roku zase ten deň, v ktorý chodieva do kostolov najviac detí. Mikuláš. Tento rok vyšiel presne na nedeľu. Hoci je Mikuláš v kalendári až v pondelok, balíčky rozdáva večer predtým. Ďalšie pozitívum pre deti je, že keďže vyšiel v nedeľu, nemusia chodiť do kostola na dva razy. Nie vždy to totiž kalendárny rok zariadi tak, aby vyšlo Mikuláša na nedeľu. Potom treba prísť do kostola nielen v sviatočnú nedeľu, ale i večer pred Mikulášom. Nie všetky deti chodievajú do chrámov, a preto im to ani neprekáža. Niektorí ľudia odsudzujú, že v tento deň sa do kostolov prihrnú takí, čo sem nezavítajú celý rok. Iní si myslia, že nezáleží na dôvode, no podstatná je prítomnosť. Deti za nič nemôžu. Sú výsledkom rodičov, a preto netreba odcudzovať malého človiečika, ktorý si prichádza do kostola prevziať balíček od Mikuláša, hoc raz do roka. Otázka etiky v tomto prípade je veľmi zložitá.
Mikuláš pozná deti podľa mien
Nielen deti, ktoré si kladú čižmičky do okien dostali mikulášske balíčky, ale i tie, ktoré chodievajú do kostola. Alebo sa tam objavia párkrát do roka. Jeden z tých dní je aj 5.december, lebo všetky deti vedia, že vtedy sa v kostoloch rozdávajú sladkosti. Mikuláš totiž chodieva aj sem. Vedia to rodičia, či starí rodičia, ktorí na Mikuláša zrazu zoberú na omšu i svoje ratolesti. Každý sa snaží potešiť svoje dieťa, a to nielen v okne vlastného domu, ale aj v chrámoch. V niektorých kostoloch majú pripravené početné balíčky pre všetky deti, ktoré prídu. V menších obciach to funguje na základe vopred pripraveného zoznamu mien detí. Ešte pred vyvrcholením Mikuláša sa na papier zapíšu mená a priezviská detičiek, ktorých potom zavolá Mikuláš. Veď on predsa pozná všetky deti a vie, ako poslúchali.
Do kostolov čerti nechodia
V kostoloch dostávajú všetky deti sladké darčeky. Aj tie zlé, neposlušné, nezbedné deťúrence. Pravdou je, že žiadne malé stvorenie nazývané dieťaťom nemôže byť zlé. Možno trošku neposedné, málinko zlostné, ale sú to ešte len deti. Výchovou si z nich urobíte anjelikov, malých čertíkov i medvedíkov. Detičky sa nemusia báť uhlia, cibule, alebo varechy, pretože v kostoloch bude každé dievčatko a chlapec obdarovaný balíčkom. Väčšinou nie je nutné vravieť ani básničku a balíček má dieťa rýchlo v rukách. Tí úplne najmladší sa Mikuláša boja rovnako ako čerta. Veľký ujo s bielou bradou v červenom plášti ich pohladí, čosi milé zašepká a už vkladá do ich malých rúčok vrecúško plné všakovakých dobrôt. Všetkým, poslušným aj tým menej, pretože do kostolov čerti nechodia. Len Ježiško a Mikuláš.
Veronika Cholewová
