Keď v roku 2020 prichádzal Pavol Regenda po troch sezónach v Škandinávii do Michaloviec, jeho cieľom bolo po prvýkrát sa zoznámiť so seniorským hokejom. V súčasnosti dvadsaťdvaročný útočník sa po dvoch rokoch z Michaloviec posúva, ako jeden z lídrov tímu a bronzový medailista z Extraligy, ako aj z olympiády v Pekingu. Od leta bude hrávať v najvyššej českej Extralige, keď sa dohodol na zmluve s Mladou Boleslavou. O dvoch rokoch v Michalovciach sme sa porozprávali so slovenským reprezentačným útočníkom v rámci našej rubriky „Na slovíčko“, v ktorej Regenda hovoril aj o šanci byť druhým Michalovčanom v kanadsko-americkej NHL, či na majstrovstvách sveta.
Rodák z Hažína by tak išiel v šľapajach Kristiána Kudroča, ktorý si zahral v najprestížnejšej hokejovej lige na svete. Apropo, v jeho stopách môže ísť Regenda aj v najbližších dňoch. To vtedy, keď sa dostane do konečnej nominácie trénera Craiga Ramsaya na svetový šampionát do Fínska. Presne pred desiatimi rokmi si na svetovom fóre zahral taktiež Kristián Kudroč, ktorý je doteraz takisto jediným rodeným Michalovčanom, ktorý si zahral na svetovom šampionáte.
V Michalovciach ste odohrali dve sezóny. Ako ich hodnotíte?
„V prvom rade som rád, že som mohol byť doma a hrávať vo svojom rodnom meste. Som veľmi vďačný za priestor, ktorý som dostal. Určite ma Michalovce zviditeľnili a vďaka ním som sa dostal do reprezentácie a na olympiádu v Pekingu, kde sme získali senzačné bronzové medaily. Som veľmi rád, že som tu mohol byť. Bol som doma, bol som s rodinou a celý čas som si tu užíval. Som vďačný klubu, jeho vedeniu, fanúšikom, mestu a všetkým ľuďom v ňom.“
Vrátime sa ešte k letu 2020. Očakávali ste, že vaša kariéra vystrelí až takto?
„Vtedy som nad tým nerozmýšľal. Chcel som hrať seniorský hokej a Michalovce mi to zabezpečili. Nikdy by som si nepovedal, že sa dostanem na olympiádu a vidíte, podarilo sa mi to. Keby mi to povedal niekto vtedy, keď som prichádzal do Michaloviec, určite by som mu neveril.“
Za dva roky sa z vás stal zberateľ bronzu. Najskôr ste získali extraligový, o viac ako pol roka ste sa tešili aj z olympijského. Chýba vám už iba cenný kov z majstrovstiev sveta. Získate ho teraz?
„Určite to bude náročné. Osobne som rád, za tie dva cenné kovy, ktoré som získal. Prvý rok sme sa v Michalovciach zišli výborná partia a nakoniec to vyšlo na bronz. Mrzí ma, že sme to tentoraz neobhájili, ale život ide ďalej. Olympiáda je sen a mne sa ten sen podaril.“
V čase, keď odchádzate z Michaloviec nastáva v tomto klube doba zmien. Okrem vás odchádza aj tréner Valtonen, či prezident klubu Martin Burinský. Ako sa podľa vás s týmito zmenami v Michalovciach vyrovnajú?
„Určite budem sledovať, ako sa michalovskému hokeju bude dariť. Sledoval som ho aj predtým, keď som nebol v Dukle, teda, keď som bol v zahraničí. Teraz to budem sledovať oveľa viac. Čo sa týka zmien, je to dosť. Končí pán Burinský, končí tréner Valtonen, nastane možno nová éra. Určite to prinesie novú energiu do hokeja v meste. Verím, že to novým ľuďom vyjde. Držím palce nového športovému manažérovi Marekovi Mašlonkovi, s ktorým som dva roky spolu hrával. Je to taký manažérsky typ a som o tom presvedčený, že sa v tejto práci nájde. Určite sa pokúsi poskladať čo najlepší tím. Čo sa týka nového trénera, sám som zvedavý, čo to bude. Kanadský štýl je trochu iný ako fínsky, ktorý sme produkovali doteraz.“
Na čo budete spomínať najradšej?
„Na fanúšikov! Síce som plný štadión zažil až v závere druhej sezóny, ale atmosféra bola výborná. Trochu ma mrzí, že vo výbornej sezóne, ktorú sme ošperkovali bronzom, sme sa o výsledky nemohli potešiť s fanúšikmi. Ľutujem, že som nezažil ten pravý „plný dom“, ako bol pri postupe do extraligy, alebo v prvej sezóne v nej. Spomínať budem aj na partiu. Či v minulej, alebo v tejto sezóne, tu bola fantastická partia a už teraz mi je za chlapcami smutno.“
Vnímate to tak, že nebyť Michaloviec, na olympiáde v Pekingu si nezahráte?
„Určite! Bol som na očiach reprezentačných trénerov. Dostával som veľa priestoru. Hral som presilovky, oslabenia, či klasickú hru piatich proti piatim. Veľa mi určite dal aj tréner Valtonen, ktorý mi veril a posunul ma ako hráča. Michalovce určite majú veľkú zásluhu na tom, že som bol na olympiáde.“
Odchádzate do Mladej Boleslavy. Ako sa rodil váš prestup?
„Teraz už môžem povedať, že sme boli v kontakte už dlhšie, ešte od minulého leta. Komunikovali sme teda dlhšie a práve preto som sa s agentom rozhodol pre tento klub. Sledujem, že sa tam pracuje dobre s mladými hráčmi a veľa hráčov sa posunie ďalej. Je to pre mňa výzva a teším sa na pôsobenie tam.“
Z Mladej Boleslavy sa posúva ďalej váš reprezentačný kolega Miloš Kelemen. Za rok sa zrejme stane z hráča z českej extraligy hráč kanadsko-americkej NHL. Sledujete jeho cestu a je pre vás inšpiráciou?
„Presne o tom som hovoril v predošlej otázke. V Česku sa dobre pracuje s mladými hráčmi. Bol by som strašne rád, keby sa mi ho podarilo napodobniť. NHL by bola super, treba ale ostať na zemi. Mám pred sebou dúfam, že majstrovstvá sveta, potom pôsobenie v Boleslavy a uvidíme, či bude potom. Musíme skrátka na sebe stále makať.“
Je NHL pre vás hokejový sen?
„Pre každého hokejistu je NHL snom, aj pre mňa. Keby sa mi podarilo tam dostať, bol by som strašne rád. Urobím preto všetko, aby som šiel za týmto snom, či cieľom. Urobím preto maximum.“
Sezóna pre vás ešte nekončí. Možno vás čakajú majstrovstvá sveta vo Fínsku. Stále figurujete v nominácii. Je to pre vás ďalší cieľ?
„Ja som na svetovom šampionáte ešte nehral a teraz by som si tam zahral veľmi rád. Dúfam, že si ma tréneri vyberú a v dobrých výkonoch budem pokračovať aj vo Fínsku.“
Po olympijskom bronze zrejme budú aj zvýšené očakávania. Ste s nimi stotožnený?
„Aj áno, ale stále sa treba držať na zemi. To, že sme získali medailu na olympiáde je krásny pocit, no netreba očakávať, že budeme na každom šampionáte zlatí. Treba sa na to dobre pripraviť, odohrať dobrý turnaj a keď budeme hrať ako tím, môžeme dosiahnuť ďalší úspech.“
Vyzerá to tak, že môžete ísť na šampionát až štyria „Michalovčania“. Okrem vás je stále v nominácii aj Dávid Mudrák (pri poslednom škrte bol vyradený) a v realizačnom tíme fyzioterapeut Martin Babjak, či kustód Marek Jenčík.
„Ja som strašne rád, že sú chlapci tam. Marek Jenčík dostal druhú šancu a určite patrí medzi najlepších na Slovensku vo svojom remesle. Žije s tímom, čo je výborné. Myslím si, že žije športom a zaslúži si byť v tíme. To isté Maťo Babjak, ktorý u nás odvádzal fantastickú robotu. Takisto má vzťah k hokeju a je výborný do partie.“
PETER BRENDZA
