Po Pavlovi Regendovi opúšťa michalovskú Duklu aj ďalší člen širšieho kádra slovenskej reprezentácie. V týchto dňoch uzrela svetlo sveta správa, že obranca Dávid Mudrák sa na novej zmluve dohodol s klubom, kde hokejovo rástol – HKM Zvolen. Stále iba dvadsaťjedenročný bek sa tak rozhodol vrátiť domov a po roku a pol v Michalovciach končí.
Jeho príchod do Michaloviec sa zrodil nečakane. Začiatkom januára 2021 zamieril po majstrovstvách sveta do dvadsať rokov nie do Košíc, kde mal vtedy platnú zmluvu, no nedostával dostatok šancí, ale do Michaloviec, kde z neho tréner Tomek Valtonen urobil jedného z najdôležitejších hráčov defenzívy. „Ja preto na Michalovce nedám dopustiť,“ rozhovoril sa obranca, ktorý sa pri pôsobení na Zemplíne zaradil aj do širšieho kádra slovenskej reprezentácie. „Pôsobenie tu hodnotím veľmi kladne. Zažil som v Michalovciach strašne veľa dobrých vecí a stretol som tu veľa dobrých ľudí. Je vidno, že v Michalovciach majú ľudia hokej radi. Našiel som tu výborné podmienky. Od majiteľa klubu až po kustóda Mareka Jenčíka, ktorý je vo svojom fachu podľa mňa najlepším na Slovensku, všetci v klube žijú hokejom.“
Čerešničkou na torte pre Mudrákovo pôsobenie v Michalovciach môže byť lanská bronzová medaila. „Bola to pre mňa osobne veľmi ťažká sezóna. Hrať som mal v Kanade, no súťaž sa kvôli koronavírusu nerozbehla. Musel som teda hľadať náhradný klub a našiel som ho v Košiciach, kde som ale veľa priestoru nedostal. Prišiel som do Michaloviec, kde som ten priestor dostal. Veľmi mi tu pomohli starší hráči ako Vlado Mihálik, či Marek Bartánus, ktorí ma zobrali k sebe a cennými radami sa mi snažili pomôcť. Hokej píše aj také príbehy, že v Michalovciach končím. Trošku ma to samozrejme mrzí. Prišla ponuka z materského klubu, z domu a to zavážilo, že som neriešil nič iné. Určite budem na Michalovce spomínať len v dobrom a snáď sa tu raz aj vrátim,“ dodáva k téme rozchodu s Michalovcami stále iba 21-ročný zadák.
Dávid Mudrák nemá za sebou ideálnu sezónu. Zdalo sa síce, že môže hrať aj v prvej obrane tímu, no jeho výkonnosť limitovali zranenia. Prvýkrát sa zranil členok cez prípravu a prišiel o začiatok sezóny. Druhýkrát sa mu to stalo cez decembrovú reprezentačnú pauzu a zranenie ho limitovalo aj krátko pred play-off. Možno aj kvôli ním prišiel o olympiádu v Pekingu, ako aj o májové majstrovstvá sveta vo Fínsku, kde bol vyradený z nominácie v poslednom týždni prípravy. „Je pravda, že tá sezóna nebola ideálna. Všetko zlé je ale asi na niečo dobré. Verím, že tie reprezentačné šance ešte prídu a takisto verím, že keď sa majstrovstvá sveta nepodarili teraz, môžu sa podariť o rok. To isté aj k olympiáde. Budem robiť všetko preto, aby som dostával aj ďalšie reprezentačné šance.“
PETER BRENDZA
