So záujmom vyhľadávame, sme ochotní za to aj viac zaplatiť a dokážeme adekvátne oceniť, keď je niečo pravé. Pravé znamená originálne, pôvodné. Radi si vychutnáme pravú taliansku pizzu, v lete s potešením lížeme pravú jadranskú zmrzlinu s jej nezameniteľnou chuťou, dáme si načapovať pravú kofolu s pôvodnou receptúrou, sŕkame pravú arabskú kávu, radi si oblečieme pravé značkové oblečenie. Vieme rozlíšiť, čo je pravé, autentické, prírodné, kvalitné, a čo je len nejaká umelina, náhrada, imitácia, šmejd. Vraciame sa k tomu, čo vymyslel dômyselný ľudský rozum a vyrobila šikovná ruka človeka, a čo je osvedčené dlhoročnou tradíciou. Zdá sa, že takýto trend nastupuje veľmi intenzívne takmer vo všetkých oblastiach nášho života. Hovoríme, že dopriať si kvalitné veci nie je luxus, ale štandard, pretože tomu, čo je pravé sa nič nevyrovná, stále to bude len nejaká atrapa originálu.
Vianočné sviatky sa tiež nevyhli silnému tlaku spoločenskej objednávky a záujmu verejnosti, a tak je veľmi zrejme pre každého súdneho človeka, že mnohí jednotlivci, rodiny i my všetci en gros slávime zdeformovanú formu vianočných sviatkov. Pôvodnou náplňou Vianoc bola tichá oslava narodenia Božieho Syna z panenskej Matky. Originálny spôsob slávenia bol spojený s náboženskými obradmi Cirkvi. Pravé Vianoce majú duchovný nádych. Dnes to už platí málokde. Ticho svätej betlehemskej noci nahradil hluk a humbuk. Presťahovali sme sa z kostolov do obchodných centier. Nepozeráme sa už na drevený betlehem, ale na americké filmy v televízii. Zabudli sme na chudobu a pokoru, lebo sme pyšní na záplavu darčekov pod vianočným stromčekom a na sumu peňazí, ktorú sme za to vysolili. Advent ako čas duchovnej prípravy na Vianoce v intenciách pokánia už neexistuje. Vianočné melódie nám znejú v ušiach ešte v októbri, ešte pred Dušičkami. Vianoce sú veľký biznis, komerčná atmosféra nám vymýva mozgy a zbavuje nás citu.
Toto všetko však je len atrapa pôvodných Vianoc. S krásou originálnych sviatkov to nemá nič spoločné. Pravé Vianoce sme nahradili orgiami prejedania sa a následných diét na chudnutie. Aké sú to však Vianoce bez Boha? Aké sú to zvyky a tradície bez slova o Ježišovi Kristovi? Aká je to príležitosť na pozdvihnutie človeka, keď telo je prejedené a duša podvýživená? Ako sa uspokojiť s pozemským a materiálnym bez nebeského a duchovného? Bez toho sa naozaj stráca kvalita. Preto je potrebné sa vrátiť k tradičnému, čiže kresťanskému, sláveniu vianočných sviatkov. Všetkým vám prajem, aby ste si tento rok vychutnali pravé a originálne Vianoce!
Mgr. Branislav Polča
kaplán, Michalovce
