V lete 1919 sa Michalovce stali centrom československej Zemplínskej župy. V tomto čase tak mestečko v rámci administratívno-správneho členenia krajiny začalo písať svoju zrejme najslávnejšiu históriu, ktorá nakoniec trvala štyri roky. Práve pri príležitosti 100.výročia tejto významnej udalosti sa začal tvoriť námet na Michalovčana Storočnice. Stal sa ním blahoslavený Metod Dominik Trčka. Jeho busta bola slávnostne odhalená v stredu 7. septembra.
Mesto Michalovce v spolupráci so Zemplínskym múzeom v Michalovciach, ako odborným garantom, pripravilo v roku 2019 pri tejto príležitosti viacero podujatí a aktivít. Od špecializovaných Špacirok po varošu na tému Zemplínska župa až po anketu, súvisiacu s najvýznamnejšími osobnosťami Michaloviec z rokov 1919 až 2019. Spomedzi desiatich kandidátov sa na základe hlasovania verejnosti stal víťazom rehoľník redemptorista, blahoslavený Metod Dominik Trčka, CSsR (1886 – 1959). Výsledky sa verejnosť dozvedela 21. októbra 2019 na slávnostnom galaprograme, ktorý bol venovaný Storočnici.
Primátor mesta Michalovce Viliam Zahorčák po tomto galaprograme vyjadril snahu, aby v meste bolo niečo, čo bude niesť meno blahoslaveného Dominika Trčku. Po rôznych konzultáciách a nápadoch, po komunikácii a veľkej pomoci aj zo strany michalovských redemptoristov sa teda Mesto Michalovce rozhodlo vytvoriť a osadiť bustu blahoslaveného Dominika Trčku. Bronzová busta bude osadená na travertínovom podstavci. Autorom diela je umelec János Lukács a jeho vytvorenie podporila spoločnosť SPP v rámci programu Municipality sumou šesťtisíc eur.
Krátky životopis Dominika Trčku
Tento protoigumen redemptoristov, dnes už blahoslavený mučeník, bol vysvätený za kňaza v r.1910 v Prahe a pôsobil na viacerých miestach v Čechách. Jeho predstavení ho vybrali pre prácu medzi gréckokatolíkmi a M. D. Trčka cítil veľkú radosť, že svoj život môže obetovať pre jednotu kresťanov byzantského obradu s rímskym stolcom. Pri príležitosti posviacky nového kláštora v Michalovciach r. 1931 o. igumenTrčka zdôraznil vo svojom príhovore, že redemptoristi chcú s najväčšou láskou slúžiť každému v duchovných dielach. S menšou prestávkou bol predstaveným v michalovskom kláštore do apríla 1942. Ako skúsený misionár a dlhoročný predstavený sa pričinil o vznik viceprovincie redemptoristov so sídlom v Michalovciach, ktorá bola r. 1945 zriadená v Ríme a jej promulgácia (zverejnenie dokumentu) sa uskutočnila v marci 1946 v Michalovciach. M. D. Trčka sa stal prvým protoigumenom. Mnohé ďalšie plány však zahatal nastupujúci komunistický režim. V roku 1949 bola viceprovincia zrušená a o. Trčka bol nútený odísť z Michaloviec. Po internovaní komunity redemptoristov v Sabinove r. 1950 bol prevezený do Podolínca, neskôr do Leopoldova. Prešiel krutým vyšetrovaním.
Proces súdneho pojednávania r. 1952 niesol jasné známky nekalých praktík vtedajšej justície. Nespravodlivo ho odsúdili za velezradu a vyzvedačstvo na 12 rokov väzenia, peňažný trest, konfiškáciu celého majetku a stratu občianskych práv na desať rokov. Odvolanie sa na Najvyšší súd bolo zamietnuté ako bezdôvodné. Väzenský život v Ilave bol pre neho veľmi ťažký, pretože bol už v pokročilom veku a patril k telesne slabším väzňom. Silu vytrpieť prenasledovanie čerpal z každodenných modlitieb a tajne slúžených svätých liturgií, o čom sa zachovali písomné svedectvá. Žiadosti o amnestiu boli vždy neúspešné. Nenechal sa totiž prevychovať komunistickým režimom, zostal verný hodnotám a zásadám, ktoré žil a hlásal. Posledným miestom jeho pozemského života bolo väzenie v Leopoldove. Svojim spoluväzňom z cely rozprával o vianočných tradíciách a pritom zaspieval aj koledu. Dozorca toto porušenie väzenského poriadku nahlásil a o. Metod za trest putoval do korekcie, kde 23. marca 1959 o 19.45 hod. podľahol ťažkému zápalu pľúc. Ako príčina smrti sa uvádza zlyhanie srdca. O dva dni bol pochovaný na väzenskom cintoríne. Od roku 2001 je jeho telo uložené v sarkofágu bočného oltára v Chráme zoslania Sv. Ducha v Michalovciach. Pápež Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásil za blahoslaveného mučeníka. Liturgický sviatok bol ustanovený na 25. augusta. Smrť M. D. Trčku sa stala príkladom nespravodlivosti a násilia väzenských zariadení a ich dozorcov. Faktom zostane, že mnohí väzni si ho pamätajú práve z tejto situácie, pretože ho poznali alebo počuli o ňom hovoriť ako o mučeníkovi, ktorý bol potrestaný korekciou, pretože ako kňaz spieval náboženskú pieseň.
.
