Ešte ani raz odkedy sú futbalisti MFK Zemplín Michalovce v najvyššej súťaži sa nestalo, že počas druhej reprezentačnej prestávky nemali na svojom konte víťazstvo. V týchto časoch boli síce už aj na poslednom dvanástom mieste, no v kolónke víťazstiev im ešte nula nesvietila ani raz. Stalo sa to až teraz, v ich deviatej sezóne medzi slovenskou elitou. Aj preto sa v týchto dňoch už nehovorí o útoku na prvú šestku a nadstavbe o titul, ale skôr počuť slovo, ktoré je počuť už posledné tri roky – záchrana!
V Michalovciach sa už stalo tradíciou, že cez leto prešiel káder poriadnou rekonštrukciou. Tentoraz z neho odišlo až jedenásť hráčov. Vedenie klubu spolu s trénermi dlho hľadali za nich náhrady, čo sa prejavilo v prvých kolách a prejavuje sa až doteraz. Odniesol si to tréner Marek Petruš, ktorý so svojim tímom nedokázal v siedmych dueloch vyhrať ani raz a preto sa musel porúčať. Víťazstvo sa zatiaľ nepodarilo v dvoch dueloch ani jeho nástupcovi Petrovi Struhárovi, na hre Zemplínčanov ale vidno zlepšenie a zdá sa, že všetko môže ísť správnym smerom.
Vráťme sa ešte k letnému preriedeniu kádra, ktoré sa na Zemplíne uskutočňuje prakticky každý rok. Tím sa skladá postupne, pred záverom prestupového obdobia ešte Michalovčania hľadajú vhodný typ hráčov a zväčša ich aj nájdu. Takúto stratégiu zvolili aj tentoraz a aj preto im patrí po desiatich kolách jedenáste miesto v tabuľke a aj preto v druhej polovici októbra stále čakajú na prvé tohtosezónne víťazstvo. Všetci v klube veria, že príde hneď po reprezentačnej prestávke v súboji na pôde pre Michalovčanov prajných Zlatých Moraviec. My sme sa v nasledujúcich riadkoch pozreli na doterajšie účinkovanie aktuálne jedenásteho tímu najvyššej súťaže.
Doplatili aj na chorobu
Zemplínčania sa cez leto snažili nanovo poskladať opäť konkurencieschopný tím. Počas prestávky skúšaní hráča prichádzali a zväčša aj odchádzali. Aj v základnej zostave v úvodnom kole proti Dunajskej Strede boli iba traja hráči, ktorí tu neboli minulú sezónu – navrátilci Stanislav Danko a Martin Bednár, ako aj útočník Daniel Pavúk (počas zápasu ešte nastúpil Christián Steinhubel, ktorý prišiel na Zemplín tri dni pred štartom súťaže). Aj napriek tomu Michalovčania v prvom kole proti vicemajstrovi bodovali. Oduševneným výkonom získali za remízu 0:0 cenný bod, na ktorý ale v ďalších kolách nenadviazali. Výkon v druhom kole na pôde Trenčína aj napriek prehre 0:2 nebol najhorší. Potom ale prišli horšie časy, ktoré spôsobila aj choroba v šatni. Choroba úradovala v šatni už pred zápasom s Banskou Bystricou (0:3), naplno sa prejavila po ňom. Michalovčania si odložili duel na Tehelnom poli, no príprava na ďalšie domáce stretnutie s Košicami taktiež nebola ideálna. Komplet sa zišli až dva dni pred duelom, na pohode im nepridal ani fakt, že sa hralo s Košicami už piatok. Výsledok? Ďalšia domáca prehra a ešte hlbší pád do krízy. Tri prehry a hlavne dve domáce majú teda svoje vysvetlenie, na to sa ale nik v konečnom rezultáte pýtať nebude. Skrátka, Zemplínčania už v týchto momentoch, po dvoch domácich porážkach zrejme prišli o boj o prvú šestku a naplno sa začala spomínať záchrana.
Hlbší pád dole a ďalšie chyby rozhodcov
Na jedného z dvoch účastníkov Niké ligy z východu Slovenska to padalo aj ďalej. V šiestom kole chceli Michalovčania v Skalici ubrať smer z krízy a v prvom polčase to aj tak vyzeralo. Strelili svoj prvý tohtosezónny gól, o ktorý sa postaral Daniel Pavúk a za prvých štyridsaťpäť minút nepustili súpera do ničoho. Menšia strata koncentrácie v úvode druhého dejstva ale spôsobila skalický obrat v skóre. Najskôr prišla utešená strela, potom sporná penalta, ktorá sa po dvoch zákrokoch pýtala aj na druhej strane, píšťalka rozhodcu ale ostala nemá... Po reprezentačnej pauze a posilnení v nej (prišli skúsení Zubairu, Jeřábek i van Kessel) chceli Zemplínčania konečne odkliať smolu v domácom dvojzápase s Trnavou a Podbrezovou. V ňom sa už ale naplno prejavil marazmus z posledných dní a Michalovčania museli vstrebať ďalšie dve prehry, ktoré už tréner Marek Petruš neustál. S Trnavou nezvládli prvý polčas, ktorý prehrali 1:4 (mimochodom, prvé polčasy nezvládli ani v zápasoch s Bystricou a Košicami) a takisto hru na troch stopérov, ktorú vžitú stále nemajú. Môže za to aj zranenie Martina Bednára, s ktorým tréneri rátali do stredu stopérskej trojice, z predzápasového tréningu. Asi doteraz najlepší ofenzívny polčas následne stačil už len na skorigovanie na 3:4, hoci mohlo byť aj 4:4. Po zákroku na Issu v pokutovom území a na van Kessela tesne pred ním ale zostala píšťalka rozhodcu opäť ticho...
„Pán remíz“ začal doma remízami
Už pred zápasom ôsmeho kola s Podbrezovou sa hovorilo, že keď Michalovčania nevyhrajú, stolička sa nad trénerom Petrušom definitívne zlomí. A domáci neboli na zlej ceste k výsledkovému obratu. Viedli 1:0, mali aj ďalšie šance, doplatili však na nesmierne efektívnych hráčov FK Železiarne, ktorí z piatich striel na bránu zaznamenali päť gólov (možno až cez čiaru boli reakcie na sociálnych sieťach, ktoré hovorili, že Michalovčania chceli pred sezónou prvú šestku a skoro ju doma aj dostali...). To už nenechalo vedenie klubu ľahostajným a rozhodlo sa konať. Petruša nahradil Peter Struhár a pod jeho vedením zatiaľ Michalovčania v dvoch zápasoch neprehrali. No ani nevyhrali, keďže remizovali v Ružomberku (0:0) a doma so Žilinou (1:1).
Mimochodom, Struhár bol s viacerými remízovými rezultátmi známy aj z pôsobenia v Ružomberku. Po dvoch remízach už nie sú Michalovčania na poslednom mieste, stále ale bliká pre nich červená, to jest možnosť byť po polovici základnej časti na dne tabuľky. K tomu je potrebné priniesť po prestávke nielen herný, ale aj výsledkový obrat. Iba po ňom sa môže družstvo dostať z najhoršieho von. Na Zemplíne všetci veria, že na víťazstvo už dlho čakať nebudú. Na druhej strane, zrejme opäť budeme viac skloňovať slovo záchrana, ako nadstavba o titul...
Aj po štyridsiatke platným na ihrisku
Azda jediným pozitívom doterajšieho účinkovania Michalovčanov v sezóne je to, že do základnej zostavy sa vrátil nestarnúci kapitán Igor Žofčák. Bez ikony michalovského futbalu sme si dosť dlho nevedeli zostavu predstaviť, aj napriek tomu, že mu rôčky pribúdali a na chrbte mal pomaly štvrtý krížik. V predchádzajúcej sezóne sa karta otočila a Žofčák dostával čoraz menej priestoru. Zdalo sa, že jeho slová o konci kariéry na tlačovke pred začiatkom lanskej jarnej časti neboli iba do vetra. Veľký prievan v kádri a asi aj zmena nielen v ňom ale paradoxne dodali „Žofimu“ nové sily a aj po štyridsiatke dokáže konkurovať ostatným v lige. Sme toho názoru, že kým tak bude, mal byť ostať v tíme. Je totiž stále prínosom. Druhým pozitívom je fakt, že Michalovčania zvládli dve kolá Slovnaft Cupu a sú tak vo štvrtom kole národného pohára. Je to trochu málo na deväť odohraných ligových zápasov, ale už sme si zvykli. Michalovčania majú vždy lepšie druhé polovice jesennej časti. Ak to bude aj teraz, zrejme príde väčšia spokojnosť, ako je na Zemplíne teraz...
Peter Brendza
.
