Hádzanárky michalovskej Iuventy sa naposledy v sobotu blysli víťazstvom na pôde trojnásobného úradujúceho slovenského majstra ŠKP Bratislava, čím natiahli svoju sériu víťazstiev na päť zápasov. O tom, v čom tkvie tajomstvo michalovského úspechu aj o všeličom inom, sme sa pozhovárali so spojkou Iuventy Alžbetou Pollákovou.
Alžbeta, čo hovoríte na víťazný vstup Iuventy do nového roka, v rámci ktorého ste vyhrali dvakrát vonku a raz doma?
„Som rada, že sme nadviazali na záver jesennej časti, aj keď výkon družstva stále zviera akýsi herný kŕč. Vieme o svojich nedostatkoch, pokúsime sa ich odstrániť do play-off. Aj keď si myslím, že najväčším či najsilnejším súperom pre nás v play-off bude práve náš vlastný zdravotný stav a zranenia.“
Zvlášť sa cenia triumfy na ihriskách súperov, aj keď vy ste na ten prvý v Bánovciach nad Bebravou doplatili opätovným zranením ramena. Ako k tomu došlo?
Alžbete Pollákovej aj celej Iuvente sa mimoriadne darí! Slovenský pohár je určite v správnych rukách.
„Áno, víťazstvo z ihriska súpera je o trochu cennejšie ako to domáce. A moje zranenie? Po zabehnutí do postu pivota som získala odrazenú loptu a pri následnej streľbe ma protihráčka zatiahla za rameno. Bolesti sú však staršieho charakteru, už niekedy v auguste som absolvovala liečbu vlastnou krvnou plazmou. Lekár, ktorý posledne operoval Mariannu Nemčíkovú, sa na moju diagnózu vyjadril, že by bola potrebná operácia, ale pokiaľ vládzem takto hrať a pomáha mi tato liečba (ktorú mimochodom absolvujem aj teraz) si operáciu mam premyslieť. Ja ďakujem klubu, že mi tuto liečbu umožnil.“
Napriek tomu stále hrávate, ako to, že vás nedokáže vyradiť z tempa žiadne zranenie a napriek bolesti ste stále k dispozícii?
„Som maximalistka, bolesť necítim, pokiaľ ide o hádzanú. Aj keď na druhej strane som si vedomá toho, že niekedy je menej viac a zdravie mame len jedno.“
Alžbeta, Iuventa sa po predchádzajúcej sezóne oslabila a aj v tomto ročníku ju kvária početné zranenia. Čím to, že si na rozdiel od lanského roka dokáže teraz udržať víťaznú fazónu?
„V družstve je väčší „team spirit“ a ťažké zápasy sa niekedy vyhrávajú práve silou družstva. Cítim, že sme lepší kolektív ako minulý rok. A do skladby družstva pomaly zapadajú Paťka Wollingerová či Maťa Bačíková, len ešte potrebujú väčšiu hernú prax.“
Neprekáža vám ani to, že hrávate väčšinou vonku, veď Iuventa až desať zo šestnástich kôl tohto ročníka odohrala na ihriskách súperov. Ako to vnímate?
„To vôbec neriešime, veď žreb je daný a je na nás, aby sme sa s tou skutočnosťou vysporiadali a hrali čo najlepšie ako vieme či už doma alebo vonku. Všetko má svoje výhody aj nevýhody...“
Naopak, Michalovce čaká spomedzi siedmich záverečných zápasov základnej časti až šesť doma. Je výhodou, že v čase, keď sa bude rozhodovať o pozíciách pred play-off, budete súperov vítať vo vašej Chemkostav aréne?
„Určite je to výhoda, veď kto má lepšie publikum ako Michalovce? Sú tu neskutoční ľudia, ktorí dokážu povzbudiť, keď to najviac potrebujeme, a za to im patrí veľká vďaka.“
Po sezóne sa vám končí zmluva s Iuventou, už premýšľate, čo bude ďalej? Ste náchylná ostať, alebo sa nebránite ani ponukám z iných klubov?
Ide sa aj cez bolesť, v zápasoch ju Alžbeta necíti!
„Momentálne sa snažím dať dokopy po zdravotnej stránke, aby som bola platnou hráčkou Iuventy. Taktiež ale netajím dve ponuky zo zahraničia. Prvé debaty som absolvovala už aj s Michalovcami. Veľmi som si to tu obľúbila, nadchla ma práca s deťmi a taktiež študujem v Prešove, takže aj tieto faktory budú mat svoju relevantnosť pri podpise akejkoľvek zmluvy. No všetko má svoj čas.-:)“
