Pod strechou michalovského zimného štadióna visia doteraz iba dresy dvoch hráčov, ktorí sa pričinili o rozvoj michalovského seniorského hokeja. Zhodou okolností sú obaja de facto rovesníkmi (delia ich iba štyri mesiace) a takisto nie sú odchovancami hokeja od Zemplína. Kým ale Peter Pinďár prišiel do Michaloviec až v seniorskom veku, Richard Šechný, ktorému patrí táto kapitola v našom obzretí sa za päťdesiatročnou históriou michalovského hokeja, tu brázdil ľad aj v žiackych kategóriách. Kým Peter Pinďár bavil michalovského diváka v deväťdesiatych rokoch, Richard Šechný si získal ich kredit najskôr v kluboch, kde pôsobil predtým a až na záver kariéry prišiel do mesta, kde momentálne aj býva. Legendárna dvadsaťštvorka samozrejme nemôže chýbať v histórii hokeja v meste.
Richard Šechný sa síce narodil v Prešove, kde aj robil prvé hokejové kroky, mládežnícke časy zažil v Michalovciach, kde trénoval jeho otec Jozef starší. Ten je mimochodom prvým trénerom, ktorý Duklu viedol pri jej návrate na prvoligový ľad v roku 2008. Bolo to síce iba na pár zápasov, nikto mu ale tento honor už nezoberie. Kariéra jeho syna bola prepletená hlavne so slovenskou extraligou. Richard Šechný síce chvíľu hrával aj v Rusku, Poľsku, či Taliansku, svoje renomé si získal predovšetkým v slovenskej najvyššej súťaži, kde je stále so 709 kanadskými bodmi druhým najproduktívnejším hráčom v celej histórii. Pri mapovaní jeho kariéry začneme od konca. Richard Šechný je jediným slovenským hokejistom, ktorého dres visí na dvoch štadiónoch. Pocty sa mu dostalo na domácej hrudi v Michalovciach, ako aj vo Zvolene, kde zanechal najväčšiu stopu vo svojej kariére. Najskôr si jeho kariéru uctili v Michalovciach v apríli roka 2018. O niečo neskôr, v októbri tohto roka mu dres vyvesili aj vo Zvolene.
Tri tituly s Košicami, jeden so Zvolenom
Svoju seniorskú kariéru Richard Šechný odštartoval v materských Michalovciach. Pred sezónou 1994/95 odišiel hrať do extraligových Košíc, s ktorými sa hneď vo svojej prvej sezóne stal majstrom Slovenska. Titul s Košičanmi zopakoval aj v nasledujúcej sezóne, tretíkrát sa s nimi tešil v sezóne 1998/99. Po tomto titule odišiel do Zvolena, s ktorým získal v sezóne 2000/01 svoj štvrtý a posledný titul ako hráč. Bez ôsmych centimetrov dvojmetrový center budil na slovenských štadiónoch zakaždým pozornosť. V najvyššej extralige odohral v dresoch Košíc, Zvolena, Popradu, Kežmarku, či Banskej Bystrice aj s play-off 838 duelov, ku ktorým pridal 292 duelov v druhej najvyššej súťaži a 55 za Humenné v druhej lige. Okrem toho si vyskúšal najvyššiu ruskú a poľskú ligu, ako aj druhú najvyššiu taliansku ligu.
V hľadisku ho „milovali“
Kvôli svojej vysokej postave a trošku neortodoxnému štýlu hokeja mal svojich miláčikov, ale aj tých, ktorí ho na tribúnach nemali radi. Ako sám povedal, najväčší fanklub mal v Bratislave na Slovane. „Diváci väčšinou pískajú na tých hráčov, ktorí jeho tímu robia najväčšie problémy. Ja som zrejme všade, kde som bol, robil súperom problémy, tak po mne diváci pískali,“ smial sa Richard Šechný, ktorý je známy aj svojim výrokom „Dobre zrobil,“. Tým reagoval na napadnutie hlavného rozhodcu Lauffa svojim spoluhráčom Martinom Mrázom v semifinálovej sérii svojho Zvolena so Slovanom Bratislava v sezóne 2002/03.
Slovensku pomohol do A-kategórie, zažil sklamanie v Salt Lake City
Ako sme spomínali, Šechný v sezóne 1994/95 naplno prerazil vo vtedy kvalitnom kádri HC Košice. Vo svojej premiérovej sezóne v tíme „oceliarov“ dokonca zaujal aj vtedajšieho reprezentačného trénera Júliusa Šuplera. Ten ho nominoval na majstrovstvá sveta B-kategórie, ktoré sa hrali v Bratislave. Šechný nastúpil vo všetkých siedmych zápasoch a pomohol tak Slovákom k postupu medzi svetovú elitu. Tam si zahral v roku 1999 na svetovom šampionáte v Nórsku. Šechný reprezentačný dres obliekol v 54 zápasoch, v ktorých strelil desať gólov. Svoj reprezentačný vrchol zažil na olympiáde v roku 2002 v Salt Lake City, kde Slováci obsadili predposledné trináste miesto. „Pre všetkých to bolo sklamanie, aj pre mňa. Nemali sme však k dispozícii všetkých hráčov. Tréneri manévrovali so zostavou, čo nevyšlo podľa predstáv,“ vrátil sa v hodnotení svojej kariéry Šechný k neslávnemu vystúpeniu Slovákov na zimnej olympiáde.
Koniec kariéry v 46 rokoch
V roku 2011 nastal čas na návrat domov. Šechný sa dohodol na zmluve s michalovskou Duklou, kde sa ihneď zaradil medzi opory vtedajšieho prvoligistu. Tomu pomohol k dvom druhým miestam v sezónach 2012/2013 a 2013/2014. Následne odišiel do druholigového Humenného, ktorému ešte stihol ako hrajúci tréner pomôcť k postupu do prvej ligy. V roku 2018 nastal moment, kedy sa v 46 rokoch rozhodol zavesiť korčule na klinec.
S kariérou sa rozlúčil zápasom v Michalovciach, na ktorý prišiel rad jeho bývalých spoluhráčov. Vtedy už pôsobil aj ako asistent hlavného trénera Miroslava Chudého v michalovskej Dukle. Tá s ním na lavičke v sezóne 2018/19 postúpila do najvyššej extraligy, kde Šechný ako asistent pôsobil pri jej premiérovej sezóne medzi slovenskou elitou. Mimochodom, hokej prirástol k srdcu aj jeho dvom synom. Richard momentálne hráva za michalovskú juniorku a sezónu dohral v prvoligovom Trebišove, Adrián je brankárom a chytá za šiestakov.
Peter Brendza (foto: peter brendza, róbert andrejov a internet)
.
