Hokejová Dukla má už po sezóne. Stop jej vystavili Piešťany, ktoré vyhrali štvrťfinálovú sériu 3:1 na zápasy a Michalovce vyradili z hry. V tejto súvislosti sme oslovili útočníka Dukly Milana Macha, srdciara na pohľadanie, s ktorým sme rozobrali najhlavnejšie momenty sezóny.
Milan, začneme od konca. Táto sezóna bola pre vás ako hráča určite taká, akú ste ešte nezažili a na akú už zrejme nikdy nezabudnete...
Hokej občas bolí, čosi o tom vie aj Milan Mach.
„To určite... Od začiatku sa smola lepila na päty, či už mne alebo celému mužstvu. Začalo to zranením ešte pred ľadom, ktoré mi úplne znemožnilo pripravovať sa s mužstvom na novú sezónu a keď sa už trochu začalo dariť mužstvu aj mne, prišlo ďalšie zranenie, žltačka, požiar potom šialený január, kedy nám už skoro nik neveril a nakoniec to všetko skončilo vydretým play-off, ktoré myslím, že si zaslúžili hlavne naši fanúšikovia.“
Ako jeden z mála hráčov ste odohrali skoro takmer všetky zápasy. Myslíme od prvého kola základnej časti až po štvrtý súboj série play-off. Napadlo vám vôbec, že na onen septembrový súboj v Dolnom Kubíne a súčasne aj na záverečný s Piešťanmi nastúpili iba ďalší štyria hráči M. Segľa, Marinčin, Stríž a Takáč? Ako ste vnímali časté hráčske zmeny v kabíne a ako sa to prejavovalo na súhre?
„Ale isto keď sme sa po poslednom zápase pozreli okolo seba, zistili sme, že nás ostalo fakt len málo z tých, čo aj začali sezónu. A na súhre sa to isto muselo prejaviť.“
Milan Mach v akcii.
V Michalovciach ste si odkrútili druhú sezónu. Kým v prvej ste odohrali 36 zápasov s bilanciou 10 gólov a 10 asistencií, v druhej to bolo 35 zápasov s deviatimi gólmi a šiestimi asistenciami. Štandard ste si udržali, ale poklesli ste. Má na to vplyv aj spomínaná skutočnosť, že hráčov, ktorých sa popri vás vystriedalo v útoku, bolo hádam aj na jedno celé mužstvo?
„Na to sa isto nevyhováram. Nie som typ hráča, ktorý si vyberá spoluhráčov. U mňa bol túto sezónu najväčší problém, že som bol veľa zranený. Na to som ani nebol zvyknutý, lebo nikdy predtým som cez sezónu zranený nebol. A druhý problém nastal po tom, keď prišiel jeden pán a s Tomášom Strížom sme boli skoro nepotrební. Čiže ani zápasov som vlastne toľko neodohral, koľko ich mám napísaných. Myslím, že nebyť týchto problémov aj moje štatistiky by vyzerali inak.“
Takto Milan Mach rozhodol v predĺžení o výhre nad Senicou.
Ak sme už pri bodovej bilancii, faktom je, že naposledy ste skórovali v súboji 37. kola doma proti Spišskej Novej Vsi a potom v ďalších desiatich zápasoch ani raz. Nemrzí vás, že práve záver vám v produktivite nevyšiel?
„Tak určite ma to mrzí. Som si vedomý, že aj moje góly v play-off chýbali. Ale bohužiaľ aj také obdobia bývajú, keď sa človek snaží, no z ničoho mu to tam nepadne. Šance som síce mal, ale buď to chytil brankár, alebo konštrukcia brány zastavila strelu.“
Často sa spomínala extrémna vyťaženosť Dukly v mesiaci január. Napokon ste v priebehu tridsiatich dní odohrali až šestnásť zápasov. Kde sa hrabe NHL, však?:-)
„Bolo toho veru dosť. Ani sám som si nemyslel, že to bude až také únavné. Najviac sa to prejavilo asi v zápasoch proti Trebišovu a vyvrcholilo to s Breznom. Vtedy sme sa snažili, ale ruky a nohy nám skoro vôbec nešli. Ale našťastie sme zvládli ďalšie dva zápasy doma a vybojovali play-off.“
Vráťme sa ešte k sérii play-off s Piešťanmi. Bez debaty, súper logicky pôsobil zohratejším dojmom, ale napriek tomu ste ho v domácich odvetách prinútili siahnuť až na dno. Aj preto bolo vypadnutie gólom z poslednej polminúty štvrtého súboja ako rana do oka...
Možno kľúčový okamih štvrtého zápasu play-off s Piešťanmi, po strele Milana Macha zazvonila žrďka bránky Piešťan.
„Keď si zoberieme to mužstvo hrá už niekoľko rokov spolu čiže hlavne pri presilovkách bolo vidieť, že ich hrajú viac menej na slepo. Aj preto hrajú stále horné priečky v lige. Ale myslím si, že v tejto sérii sme im boli vyrovnaným súperom čo asi oni nečakali. Aj preto ten gól pol minúty pred koncom bol pre nás ako facka. Väčšine sa v tom momente tisli slzy do očí.“
V tejto sezóne vás viedli až traja tréneri. Trénera Kohutiara ste kvôli zraneniu veľmi nestihli a hrať ste stabilne začali až za Jána Faitha. Čo vy na to?
„Ja som hrával aj za trénera Kohutiara, len ako som už povedal, celé prípravné obdobie som bol zranený a prvý zápas som odohral až v piatom kole, po ktorom prišla prvá trénerská výmena. Potom to bolo dňom za dňom horšie. Až príchodom trénera Faitha sa atmosféra v kabíne uvoľnila a pod jeho vedením sa nám opäť vrátila chuť do hokeja. Nám hráčom jeho príchodom padol veľký kameň zo srdca.“
Ste Lipták, ako ste sa udomácnili na írečitom a pre mnohých špecifickom Zemplíne?
„Udomácnil som sa veľmi rýchlo. Od začiatku sa mi tu páčilo a po predchádzajúcej sezóne som sa vracal s veľkou radosťou naspäť. A hlavne po hokejovej stránke sa mi tu páčilo od začiatku. Návštevnosť a atmosféru nám môže závidieť aj väčšina extraligových klubov.“
Aj keď je to možno predčasná otázka, plánujete v Michalovciach ostať? A čo vyplní váš program až do začiatku novej sezóny, respektíve prípravy na suchu?
„Je to ešte naozaj skorá otázka, lebo s nikým z Dukly som sa o budúcej sezóne ešte nerozprával, ale ak bude o mňa v Dukle naďalej záujem, myslím, že je veľmi pravdepodobné, že v budúcej sezóne sa opäť objavím v jej drese. Momentálne si hlavne potrebujem doliečiť zranenia zo sezóny, lebo jej zaver som už dohrával len na tabletkách proti bolesti a so zatejpovaným ramenom. Čiže treba hlavne poriadne zrehabilitovať a oddýchnuť si, aby som sa mohol v máji začať v pokoji pripravovať na novú sezónu, ktorá, dúfam, že bude úspešnejšia ako táto.“