Mesto Michalovce získalo nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie vo výške 1 198 886, 89 eur na projekt Green to water (#G2W, Zelená vode) z nového programu Interreg Maďarsko – Slovensko, pričom výška národného spolufinancovania je 202 371,55. Vodozádržné a zelené opatrenia na území mesta a v areáloch vybraných škôl bude naše mesto realizovať spolu s maďarským partnerským mestom Nyírbátor.
Rizikový trend poklesu zrážok, suché horúce počasie a zvyšujúca sa intenzita efektu tepelného ostrova iniciovala spoluprácu mesta Michalovce s mestom Nyírbátor zameranú na implementáciu pilotných prvkov vodozádržných opatrení, ktoré pomôžu ozdraviť nielen klímu, ale aj nepriamo ekonomiku regiónov. Veľká časť centra mesta ako i areály mestských budov a škôl sú vydláždené, resp. pokryté nepriepustným povrchom, zeleň umiestnená bezprostredne v blízkosti týchto plôch v lete vysychá, voda pri dažďoch odteká do verejnej kanalizačnej siete. Rovnako pri všetkých mestských komunikáciách dažďová voda odteká do kanalizácie, avšak pri prívalových dažďoch nepostačuje kapacita kanalizačných odtokov a voda zaplavuje nepriepustné plochy. „Manažment dažďovej vody v bytových domoch, ale aj v budovách vo vlastníctve mesta – školy, škôlky, zariadenia sociálnych služieb a pod., bol pri ich výstavbe technologicky riešený prevažne vnútornými zvodmi, čo značne obmedzuje dodatočné oddelenie dažďových vôd. Tie sa bez svojho využitia dostávajú spolu so splaškami do kanalizácie. Územie mesta sa tak postupne vysušuje,“ povedala hovorkyňa magistrátu Mária Stričková.
Mesto už realizovalo niekoľko projektov financovaných z programu INTERREG, išlo o projekty Revitalizácia parkov Kerta a Szephalom (SKHU/1902/1.1/057) spolu s mestom Satoraljaujhely. Vytvorenie Mestskej galérie Zlatý býk (HUSKROUA/1702/3.1/0042) včítane spolupráce miest Michalovce, Satoraljaujhely aUžhorod v oblasti kultúrneho dedičstva. Zvýšenie využívania environmentálne zodpovednej elektrickej prepravy (HUSKROUA/1702/7.1/0063) spolu s viacerými mestami z Ukrajiny, Maďarska a Rumunska. „Do projektu zapájame nového partnera z Maďarska v snahe vytvoriť spoluprácu nielen s partnermi prihraničného regiónu, ale i s partnerom zo susednej župy, Szabolcs-Szatmár-Bereg Vármegye, ako historicky a geograficky blízkeho regiónu, s cieľom udržateľnosti spolupráce aj po ukončení projektu,“ pokračuje Stríčková. Cieľom projektu je zadržanie dažďovej vody na mestských územiach, estetizácia prostredia a súčasne vytvorenie možností pre alternatívne formy vzdelávania klimatickej výchovy na školách a šírenie povedomia o vodozádržných opatreniach. Tie sa budú realizovať v areáloch a budovách troch základných škôl v troch rôznych častiach mesta na sídliskách Západ, Juh a Východ. „Aktivity projektu sú primárne zamerané na zachytenie dažďovej vody zo striech a spevnených plôch budov a areálov, prerušenie odtoku dažďovej vody do verejnej kanalizačnej siete a následné vytvorenie dažďových záhrad v areáloch budov základných škôl: ZŠ, Komenského 1, ZŠ, Krymská 5 a ZŠ, J. Švermu 6. Súčasťou aktivít je aj výsadba stromov, stromových alejí a zelene na území mesta,“ dopĺňa hovorkyňa mesta.
O konkrétnych lokalitách pre časť výsadby budú rozhodovať aj obyvatelia mesta, a to prostredníctvom online hlasovania. Výsledkom realizácie projektu budú vodozádržné opatrenia v areáloch troch základných škôl, odstránenie časti spevnených nepriepustných plôch v areáloch budov, ich nahradenie zeleňou a priepustnými mlatovými chodníkmi, presmerovanie toku dažďovej vody existujúcich zvodov z verejnej kanalizácie do okolitej zelene a do vytvorených dažďových záhrad, zachytávanie dažďovej vody do záchytných nádob pre potreby polievania existujúcej zelene, zachytávanie dažďovej vody z existujúcich nepriepustných plôch do vsakovacích nádob a jej postupné využitie v okolitej zeleni. „Realizáciou projektu zadržíme celkom 4 638 035 litrov zrážok za rok, vytvoríme 18 dažďových záhrad s plochou 558 m2, vysadíme viac ako 600 ks stromov a krov, 2968 ks trvaliek, inštalujeme 17 zádržných nádob, vsakovacích šácht či vrtov. Realizáciou opatrení prispejeme k zníženiu emisií oxidu uhličitého, dôjde k zadržaniu vody v krajine a tým k zníženiu teploty v letných mesiacoch a k spomaleniu vysušovania krajiny. Z ekonomického hľadiska dosiahneme zníženie poplatkov za odkanalizovanie dažďovej vody. Navyše sa podporí výpar a vyššia vlhkosť vzduchu, čím redukujeme prašnosť a prítomnosť alergénov v ovzduší,“ dodáva na záver Mária Stričková.
