Viac ako rok trvala séria hádzanárok MŠK Iuventa Michalovce bez prehry v nadnárodnej MOL lige. Tú im v sobotu v zápase ôsmeho kola preťal český majster DHK Baník Most, ktorý Michalovčanky zdolal 29:27. Okamžite sa na sociálnych sieťach spustila neadekvátna kritika Zemplínčaniek, čo mrzí ich trénera Petra Kostku. Aj o tom, ako aj o štarte do sezóny, ale aj o sérii bez prehry v MOL lige, či blížiacom sa dvojzápase tretieho kola EHF Európskeho pohára s bosnianskym HRK Grude, je už náš rozhovor s trénerom tímu Petrom Kostkom.
Pán tréner, poďme najskôr k vášmu štartu do sezóny, keď ste chuť prehry okúsili až v desiatom zápase sezóny. Aká je vaša spokojnosť s výkonmi a výsledkami tímu?
„Začnem od konca. V Moste sme prehrali o dva góly, no treba úprimne povedať, že súper bol o tie dva góly lepší. My sme si už pred sezónou povedali, že MOL liga bude slúžiť ako príprava na jarnú časť, kde môžeme bojovať v jej závere až na troch frontoch. Koncept súťaže je nastavený tak, že sa o nič nehrá. České družstvá hrajú samozrejme o umiestnenie do play-off, naším cieľom je preskočiť buď Šaľu, alebo Dunajskú Stredu. MOL liga teraz slúži na komponovanie hráčok zo širšieho kádra a takisto na vyskúšanie si nových systémových konceptov v obrane a v útoku. Verím, že tie si odskúšame a v jarnej časti ich budeme mať zautomatizované.“
Pred sezónou ste deklaroval, že budete dávať šancu aj mladým hráčkam. Ako sa vám to darí?
„Každý, komu záleží na michalovskej hádzanej musí oceniť, aký priestor dostávajú dievčatá, čo pred pol rokom hrávali iba v doraste. Barbora Jakubíková sa vďaka tomu dostala do slovenskej reprezentácie a možno bude aj súčasťou kádra na majstrovstvá Európy. Pred pol rokom chytala iba ligu staršieho dorastu, aj to sa v bráne striedali so Simonou Tomovčíkovou. Teraz odchytala v drese reprezentácie celý zápas proti Turecku, hneď na to chytá v pohárovej Európe proti Kreuzlingenu a chytá aj v Moste, kde je v bráne, kedy sa láme zápas. Emma Lukáčová patrila medzi najlepšie hráčky proti švajčiarskemu Kreuzlingenu. Je pochopiteľné, že prichádzajú aj zápasy, ktoré im nevyjdú. Priestor ale dostávajú. Rovnako viac hrá aj takisto ešte mladá Bačenková, ktorá dostáva v prvých dueloch väčší minútový priestor ako napríklad Patrícia Wollingerová. Na spojke dostáva veľa priestoru aj Dvorščáková a takisto ešte stále vekom iba dorastenka Karyn Soskyda.“
Aj napriek výbornému štartu do sezóny ste vyjadrovali nespokojnosť s hrou tímu. Prečo je to tak?
„Ja som maximalista a nebol som spokojný s určitými našimi pasážami v zápasoch. Moje očakávanie je také, že budeme herne dominantní. Skúšame iný obranný systém, ako doteraz. Chceli sme systém nula - šesť oživiť, keby sa náhodou zápas nevyvíjal v náš prospech. Je logické, že náš herný prejav v niektorých zápasoch nebol optimálny, keďže sme zakomponovali aj nové hráčky. Takisto sme skúšali aj nové systémy útočnej hry.“
Ako ovplyvnila štart do sezóny nie ideálna letná príprava?
„Naše leto bolo veľmi ťažké. Stratili sme tri hráčky, ktoré mali oživiť a odvzdušniť kolektív. Mali byť nosnými hráčkami, no po mesiaci odišli. Ďalšie dve posily, pivotka Miljaničová s Kneževičovou, sa potykali so zraneniami. Miljaničová celé leto, Kneževičová až doteraz. Napriek tomu sme robili maximum preto, aby sme tím pripravili dobre a úvod sezóny ukázal, že sa nám to podarilo. Vyhrali sme dominantne v Šali, výborný zápas sme odohrali v Písku, postúpili sme cez Kreuzlingen a vyhrali sme aj na pôde nebezpečného Kynžvartu. Mňa mrzí, že ihneď po prvej prehre sa tu začal šíriť medzi fanúšikmi na sociálnej sieti negativizmus. Pripadá mi to tak, ako by sa aj čakalo na prvé zakopnutie. Som z toho veľmi sklamaný, pretože v MOL lige sme neprehrali štrnásť mesiacov! Za dva roky sme urobili Michalovciam a Slovensku v Európe obrovskú reklamu. Ukážte mi iný športový kolektív na Slovensku, ktorý hral v jednom roku semifinále Európskeho pohára a v druhom dokonca finále. Zdá sa mi, že tu niekto rýchlo zabúda a rýchlo ide do negatívnej emócie. Každý kto sa pozrie na náš káder vidí, že máme skúsené a mladé hráčky. Ak si niekto myslí, že dievčatá prídu z dorastu a ihneď naskočia do prvého tímu, veľmi sa mýli. Keď si myslí, že ihneď budú rozdielové v MOL lige, či nebodaj v Európe, je to naivné a hlúpe. Treba povedať, že Wollingerová, Kompaniecová, Klučková, Habánková či Paľová tu nebudú večne. Keď začali dostávať šancu mladšie dievčatá, zákonite chýbajú minúty tým skúsenejším. Ale to bol náš cieľ. Chceme dostať do tímu aj mladé baby. Potrebujeme byť dobrí aj na konci sezóny. Potrebujeme naše skúsené hráčky doplniť ďalšími, aby keď ich na palubovke vymenia, neodchádzala nám z nej kvalita. Potrebujeme, aby aj naše mladé dievčatá získali skúsenosti. Objektívne musím priznať, že niektoré naše zápasy boli slabšie. Má to ale svoje dôvody. Už v októbri máme za sebou súperov, za ktorými cestujeme najďalej. V lige sme už boli v Písku, Chebe, Plzni i Kynžvarte a čaká nás už iba dlhá cesta do Prahy. Pridajte k tomu aj Švajčiarsko, kde sme cestovali za Kreuzlingenom. S ôsmimi reprezentantkami, ktoré si neoddýchli ani počas pauzy, sme mali anglické týždne a viac sme boli v autobuse, ako sme spolu trénovali. Ďalším faktom je, že kým v minulých sezónach sme mali jednu, či dve reprezentantky, na poslednom zraze sme ich mali osem. V minulej sezóne sme práve pauzy využili na kvalitné trénovanie, teraz sa to s ôsmimi hráčkami a bez brankárky nedalo. Pred Mostom sme mali jeden spoločný tréning. Navyše, dievčatá boli unavené z reprezentácie a aj z cesty. Reprezentantky odohrali za šestnásť dní deväť zápasov! To je strašne veľa. Zaujímavé je, že keď sme vlani postúpili do finále EHF Európskeho pohára, tých pozitívnych reakcií nebolo ani spolovice toľko, ako negatívnych teraz po prehre v Moste. Ako by sa teda čakalo na prvú prehru a každý by si chcel kopnúť. Z toho som veľmi sklamaný...“
Poďme ešte k tomuto týždňu. Čakajú vás až tri zápasy za päť dní. V stredu hostíte Hodonín, v sobotu a v nedeľu privítate bosniansky HRK Grude. Čo hovoríte na takýto nahustený program?
„My takýto program máme prakticky od začiatku sezóny. Hodonín nie je v tabuľke na vrchu, my ale máme rešpekt pred každým jedným súperom v lige. Ja už len čakám na ďalšiu repre pauzu, kedy konečne budeme môcť viac potrénovať. Teraz sa musíme koncentrovať na jednotlivé zápasy. Nemôžeme nič podceniť a vzhľadom aj na únavu, musíme tieto zápasy „zavrieť“ čo najskôr.“
Poďme ešte k duelom tretieho kola EHF Európskeho pohára. Ste favoritom a táto pozícia vám velí vyhrať. Akou výhodou je, že hráte dvakrát doma?
„Je to pre nás obrovskou výhodou a hlavne ušetríme čas. Chcem sa touto cestou poďakovať vedeniu klubu, že sa im podarilo vybaviť dvojzápas doma, pretože si neviem predstaviť, ako by to bolo, keby sme ešte museli cestovať na Balkán. Som nesmierne rád, že aspoň pred duelom s Dunajskou Stredu, ktorý nás čaká o týždeň, budeme mať čas potrénovať a družstvo dobre pripraviť na náročný duel. Poznáme trochu hádzanú z Bosny a Hercegoviny. Hrali sme minulý rok proti Banja Luke a očakávam, že Grude môže byť asi tak na jej úrovni. Určite súper bude hrýzť. Čím skôr zápas uzavrieme, tým to bude pre nás lepšie. Individuálne a ani systémovo nie sú na našej úrovni. Na druhej strane ale môžu iba prekvapiť, čo môže byť ich výhodou.“
Komentár: Keby hlúposť kvitla...
Michalovské hádzanárky majú za sebou dva roky, za ktoré zažili viaceré situácie. Najskôr sa im nedarilo, potom siahali aj na víťazstvo v európskom pohári. V lige nepoznali chuť prehry viac ako rok. Až prišiel sobotňajší duel v Moste, ktorý im výsledkovo a treba povedať, že aj herne nevyšiel. Prvá prehra, ako je to aj v iných športoch v Michalovciach, okamžite naštartovala vlnu negativizmu. Ako by niekto aj čakal, kedy sa konečne prehrá a môže si konečne kopnúť. Prišla taká vlna negativizmu, aká tu nebola dlho. Samozrejme, za všetko môže tréneri, hráčky, vedenie klubu a aj celé mesto, keďže niekomu fakt leží v žalúdku, že sa mestu stále darí v športe produkovať tri tímy v najvyšších republikových súťažiach. Už som to spomínal viackrát, každý kto si nájde dieru s prepáčením na riti si myslí, že môže kritizovať a že jeho názor by mal byť smerodajný. Nepozerá na to, že niekomu ublíži, nepozerá na to, že ten športovec má aj svoju rodinu, skrátka nezaujíma ho nič, len vyjadriť svoj názor a konečne si kopnúť. Tak teraz môžeme kopať do Iuventy, potom možno aj do michalovskej Dukly, či futbalového Zemplína, kde si samozrejme tiež „zaslúžia“ kritiku za to, že roky prinášajú do Zemplína najvyššie súťaže a za to, ako tie športy nevedia robiť. Veď nikto nemôže predsa robiť chyby. Ani hráči, ani tréneri a ani vedenia klubov. Áno, aj ich kritika demotivuje do ďalšej práce a raz príde aj čas, že sa opýtajú, pre koho to vlastne robíme??? Skrátka, už som to povedal viackrát, niekto si takýto športový boom v meste nezaslúži a spamätá sa až keď nebude. Samozrejme, sú aj takí, čo na to čakajú, aby si konečne mohli kopnúť a konečne vyjsť niekde z kúta, aby prejavili svoj „podstatný“ názor...
Peter Brendza
