Keď bol pred viac ako rokom na odchode z michalovskej Dukly Ingema jej kapitán Vladimír Mihalik, vzbudzovalo to u mňa pocit neistoty. Vlado bol tým pravým kapitánom, vodcom tímu, ktorý ho dokázal stmeliť. Obavy vzbudzoval aj fakt, že kapitánske „céčko“ bolo zverené nie Slovákovi, ale Lotyšovi Kasparsovi Daugavinšovi. Ten ale moje obavy zmazal. V šatni získal rýchlo hlavné slovo a bol pravým ťahúňom nielen na ľade, ale aj mimo neho. Jeho menovanie za kapitána sa ukázalo ako správna voľba. Všetci hráči rešpektovali jeho autoritu a jeho skúsenosti. Rodák z Rigy sa ale vôbec na nikoho nepovyšoval. Bol správnym lídrom a mal leví podiel na tom, že Michalovce v predchádzajúcej sezóne získali bronzové medaile. A ako ozajstného lídra si ho bude pamätať aj michalovský fanúšik, ktorý sa s ním môže v piatok rozlúčiť.
Ako blesk z jasného neba zaznela v pondelok správa o jeho konci kariéry. O tom nevedel do pondelka nikto ani v klube. V ňom sa určite snažili Kasparsa ešte presvedčiť, aby ostal aspoň do konca sezóny. Márne. Tak ako mal slovo na ľade, tak aj v živote. Keď povedal raz, že končí a chce ísť za rodinou, tak ide za rodinou. A treba to rešpektovať. Keď sme už pritom, zaráža ma fakt, že okamžite sa vynorili rôzne špekulácie, kto a ako ho odtiaľ vyštval a aj to, že okamžite prestúpi do iných slovenských klubov. Samozrejme, vinu na tom má aj klub, ktorý rovnako ako pri odchode trénera Petra Kúdelku vydal iba informatívne stanovisko. Nereagoval na túto situáciu dostatočne dobre a aj preto sa vynárajú špekulácie. Tie samozrejme vyhovujú rôznym internetovým „pisálkom“, ktorí si okamžite chcú kopnúť a ich názor je samozrejme pravdivý a aj hokejovým odborníkom, ktorým zrejme leží v žalúdku, že Michalovce hrajú extraligu a sú úspešnejšie, ako ich „bašty“ z Bratislavy a Trenčína. Tiež si chcú kopnúť...
Daugavinš má za sebou bohatú hokejovú kariéru. Hral v NHL, hral v KHL, vo Švajčiarsku, či Nemecku. Reprezentoval na troch olympijských hrách, na dvanástich majstrovstvách sveta. Čakalo sa, že 36-ročný útočník si kariéru predĺži aspoň do olympiády v Turíne, ktorá sa bude konať vo februári 2026, no momentálne to vyzerá tak, že to tak nebude. Jeho slová o konci kariéry totiž boli veľavravné a rozhodnutie nezlomné. Domovom rodáka z Rigy sa na posledný rok aj niečo stala práve metropola Zemplína. Viacerými kritizovaná, že tu nič nie je, no Kaspars si poradil a v Michalovce považuje za svoje obľúbené mesto. Ako aj sám hovoril, druhý domov. Pri jeho príchode boli okamžite veľké očakávanie. Veď prišiel kapitán a líder bronzového tímu z majstrovstiev sveta. Rovnakú pozíciu ale zobral Daugavinš aj v Michalovciach, kde sa stal lídrom tímu a to nielen na ľade. Na ňom vynikal rozvahou, správnym výberom miesta a perfektnou prihrávkou. „Nájsť náhradu za neho v súčasnej dobre bude ťažké. Určite sa o to pokúsime, no teraz ho budú musieť zastúpiť ďalší hráči v tíme. Čo sa týka dôvodov jeho odchodu, tie všetci v klube chápeme,“ poznamenal na margo odchodu svojho kapitána a lídra tímu jeho tréner Tomek Valtonen. Nový kapitán Michal Kabáč dodal. „Kasparsa nemôžem nahradiť skúsenosťami. On hral najlepšie ligy sveta. Teraz to nebude iba o mne, ale o celej šatni. Budeme ho teda musieť nahradiť viacerí, nielen ja.“
Na predstaviteľov michalovskej Dukly Ingema teraz čaká náročná úloha. Uspokojiť čoraz náročnejšieho diváka. Náročná preto, lebo latka je nastavená veľmi vysoko. Klub sa za posledné roky vysunul medzi slovenskú elitu a úspechy sa neodpúšťajú. Náročnú úlohu sa musia pokúsiť splniť už bez svojho lídra. Musia sa nájsť ďalší lídri, ktorí preberú jeho úlohu. Hľadať musia nielen v kádri, ale ako ukázali posledné zápasy, aj mimo neho. Káder totiž potrebuje okysličenie a nový impulz. Navyše, v poslednej dobe môžeme sledovať v Dukle viaceré zmeny. Skončil športový manažér, teraz i kapitán tímu. Karavána pôjde ďalej, ako ale, to ukážu nasledujúce dni. Nového športového manažéra už stihli „predstaviť“ najlepší hokejoví odborníci (keďže ich hlavnou frázou bola lož, nezabudli sa poriadne zhovadiť...) a aj odborníci na facebooku (tí sa hovadia už dlhšie...). Všetko to nepridáva klubu na istote a je len na jeho predstaviteľoch, kde táto sezóna skončí. Určite ešte nie je stratená. Chlieb sa bude lámať v marci a apríli, nie v novembri, či decembri. Takto si to musia uvedomiť aj v klube, ktorý ako spomíname, potrebuje nový impulz, aby sa výsledková a herná kríza stratila a Dukla opäť robila radosť divákom. Tí michalovskí, nech sú akí sú, majú hokej radi a keď vidia, že každý odovzdá všetko, vedia to oceniť. Keď sa náhodou sezóna otočí k lepšiemu a príde ďalší úspech (aj keď aktuálne to môže vyzerať aj inak...), potom si nájdu aj tí „písalkovia na internete“ svoje tradičné miesto v kúte a opäť raz budú aspoň na chvíľu ticho... Teraz ale prestaňme myslieť na súčasné problémy a poďme sa v piatok rozlúčiť s tým pravým kapitánom. Kaspars, bolo nám cťou!
Peter Brendza
.
