Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere sú opekance - pupáky alebo bobaľky. V dnešnej dobe si ich už väčšina kúpi priamo z obchodu. V meste Strážske majú každoročnú tradíciu - klub dôchodcov spolu s jednotou dôchodcov pripravujú bobaľky, ktoré následne spoločne ochutnajú obyvatelia mesta.
Cesto na bobaľky sa vyrába z múky, droždia, masla a mlieka. Z kila múky podľa skúsenej pekárky Anny vyjdú tri plechy bobaliek. „Začnem miesiť cesto, dovtedy kým sa mi neodlepuje od ruky, ak je už pekne vypracované, hneď sa z neho šuľkajú také šuľky, tie sa potom krájajú a ukladajú na pekáč. Na pekáči trochu podkysnú - potrú sa s olejom, aby sa bobaľky pekne oddeľovali.“ Dnes si bobaľky na štedrú večeru môžete predpripraviť aj pár dni vopred. Kedysi sa však vyrábali skoro ráno počas štedrého dňa. Doplňa pekárka Mária. „Lenže sa nemiesilo z kila múky, ale z piatich kíl, lebo sa robili aj veľké koláče – robili sa záviny s makom, s orechami.“
Bobaľky sa na Zemplíne podávajú zvyčajne s makom alebo kyslou kapustou. Mak mal zabezpečiť rodine hojnosť, kyslá kapusta ochrániť rodinu pred hladom. Reaguje pekárka Anna. „Bobaľky zalejeme s vodou, necháme trošku odstáť a potom dávame kapustu. Kapustu opražíme na oleji alebo na masle, kto ako chce, trošku osolíme a potom to všetko zmiešame dokopy. V minulosti by ste bobaľky na štedrovečernom stole hľadali márne. Jedli sa trhané lokše. Vysvetľuje etnograf Maroš Demko. „Bobaľky symbolizovali, že je toho veľa. Sú napríklad obce na Zemplíne, kde sa volali fučky a nie bobaľky a líšilo sa to od dediny k dedine. Ešte predtým to boli tie lámane lokše, ktoré sa rozmrvili a v niektorých severných obciach Zemplíne doteraz požívajú lokše.“ Opekance, pupáky či bobaľky sa kedysi jedávali z jednej misy - aby bola rodina v nasledujúcom roku súdržná.
