Po zmene politického systému v roku 1989 sme si museli zvyknúť aj na bezdomovcov. Z rôznych príčin je ich trvalým bydliskom ulica. Týchto ľudí bez strechy nad hlavou môžeme rozdeliť v podstate do troch skupín.
Takto im je dobre
Prvú tvoria ľudia, ktorí sa už zmierili so svojim osudom. Už im nič nerobí, keď ich denný program pozostáva zo sedenia alebo státia vo frekventovaných častiach miest. V prípade nevyhnutnej potreby si vyžobrú pár eur, za ktoré si kúpia rožky, chlieb či diétnu salámu. Vôbec sa už nehanbia za svoje špinavé oblečenie, vychodené topánky, opotrebované igelitové tašky či absolútne neudržiavané vlasy. Cez noc prespia v opustených pivniciach či rozpadávajúcich sa budovách. Akúkoľvek pomoc odmietajú so zdôvodnením, že na ulici im je najlepšie.
Vedia, ako na to
Ďalšiu skupinu predstavujú bezdomovci, ktorí každodenne od rána do večera pýtajú od náhodne okoloidúcich peniaze. V pokornej póze nahodia smutný výraz tváre, aby vyvolali veľký súcit u ostatných. Faktom však je, že táto sociálna skupina vyžobrané peniaze často míňa na alkohol, či cigarety. Takýmto ľuďom dáte zopár drobných, no už o pätnásť minút ich vidíte, ako spolu s ďalšími kamarátmi popíjajú jablkové víno alebo slastne si poťahujú z lacných cigariet od Ukrajincov. Pochytí vás nervozita, pretože na takýto účel ste im peniažky nedávali. Pri najbližšom stretnutí s nimi si len popod nos čosi nepekné zahundrete a s opovrhnutím pokračujete v chôdzi.
Smutný koniec
Nuž a ďalší občania bez strechy nad hlavou sa snažia svoj nepriaznivý osud, čo najskôr zmeniť. Hľadajú si prácu, no a ak sa im to podarí, tak hneď si zháňajú vhodné ubytovanie. Pri pobyte na ulici strácajú zmysel života sú apatickí a vedia, že len rýchla zmena životného štýlu im môže pomôcť. Takýchto typov je však málo. Vo väčšine prípadov sa bezdomovci v tichosti zmieria so svojim osudom a prakticky až do konca svojho života sú bez trvalého bydliska. Často sa stáva, že počas tuhých zimných mrazov zomierajú opustení a bez pomoci iných.
(nj)
