Ako cez kopirák vyšli dva minulotýždňové domáce zápasy michalovskej Dukly Ingema. Tá viedla tak v utorok s Popradom, ako aj v nedeľu so Spišskou Novou Vsou v druhej tretine 3:0, nakoniec ale z toho vyšla iba s jedným bodom z každého zápasu. Aj preto Michalovčania začínaj strácať na prvú šestku a už sa musia pozerať aj za svoj chrbát, aby im po prvýkrát, odkedy sú v najvyššej Tipos extralige, neušlo play-off.
Zemplínčania v nedeľu odohrali prvé dve tretiny výborne. Rýchlo sa ujali vedenia, v druhej tretine pridali ďalšie dva góly. Hostia ale ožili presilovkovým gólom na konci druhej časti. Na začiatku tretej opäť skórovali v presilovke a v poslednej minúte sa im podarilo vyrovnať v power-play, podobne ako v utorok Popradu. V predĺžení dostali Michalovčania výhodu presilovej hry a ich tréner Tomek Valtonen sa rozhodol pre riskantný ťah. Odvolal brankára s cieľom využitia presilovky o dvoch hráčov. Jeho zverenci ju ale zahrali zle. Prehrali čisté buly a následná strela Ališauskasa skončila v sieti. „Je to z našej strany veľmi nezodpovedné. Musíme si kydať popol na hlavu, pretože to nie je prvý zápas, čo sme takto stratili. Musíme sa z toho poučiť a hrať ako tím. Tím bude vyhrávať zápasy, nie jednotlivci,“ začal svoje hodnotenie jeden z najskúsenejších Michalovčanov Patrik Svitana.
„Urobili sme zbytočná fauly, či už v útočnom, alebo obrannom písme. Chýbala nám jednoduchosť. Spišská sa dostala do zápasu. Čo sa týka toho rozhodujúceho gólu, po tom buly musíme reagovať rýchlejšie. Nechali sme im priestor, aby vyhodili puk a oni to využili. Skrátka, musíme si to lepšie postrážiť a nedovoliť prehrať takto jednoducho buly,“ pokračuje po štvrtej prehre v rade Patrik Svitana. „Zápasy hráme dobre, no potom prídu chyby, na ktoré doplácame. Vedieme, no začneme vymýšľať, že chceme dať viac gólov. Otvoríme hru, začneme robiť nezmyselné veci a to nás stoji zápasy,“ dodal Patrik Svitana.
Premiéru v michalovskom tíme si odkrútil skúsený 33-ročný útočník Aron Chmielewski. „Škoda, že nebola víťazná. Neboli sme k tomu ďaleko. Zápas sa nehodnotí dobre. Viedli sme 3:0, mali sme zápas v rukách a nakoniec sme prehrali 3:4. Body nás stáli oslabenia,“ skonštatoval poľský útočník, ktorý túto sezónu začal v Liptovskom Mikuláši. „Určite som rád za to, že som mohol prísť do Michaloviec. Tréner Valtonen ma pozná z reprezentácie. Spojil sa s agentom a keďže vedel, že po príchode nového trénera do Mikuláša nehrám, tak prišla ponuka a tú som využil,“ pokračuje Chmielewski a k svojmu príchodu, či cieľom v michalovskom drese dodáva. „Aj keď to možno po prvom zápase tak nevyzerá, no chcem tu vyhrávať. Dukla je kvalitná organizácia. Verí, že budeme hrať o medaile. Michalovce mali výborný začiatok sezóny. Teraz sa im síce nedarí, no chlieb sa bude lámať v play-off. Verím, že nás toto všetko nezlomí a do ostatnej časti sezóny pôjdeme silnejší.“
Poriadnu spŕšku kritiky schytal od michalovských fanúšikov tréner Tomek Valtonen. Tí mu vytýkali, že zle zareagoval v predĺžení odvolaním brankára. Na druhej strane, Michalovciam chýbajú body a treba s Valtonenom aj súhlasiť, že v nájazdoch sa im v poslednej dobe nedarí. Možno preto prišiel risk, ktorý nevyšiel. „Som tu, aby som vyhrával a nie pre fanúšikov,“ začal Valtonen svoje hodnotenie situácie, ktorá rozhodla o výhre Spišiakov a rozprúdila hnev divákov. „Minulý rok som skúsil to isté a vtedy to vyšlo. Keby sme skórovali, každý by bol spokojný. Je to moja zodpovednosť a takýchto rozhodnutí cez zápas robím stovky. Som zodpovedný za výsledok a mám gule to urobiť. A reakcia fanúšikov? Nezaujíma ma. Keby sa to stalo opäť, urobím to opäť. V posledných zápasoch sa nám nedarilo v nájazdoch,“ pokračuje Valtonen k situácii, ktorá rozhodla. K zápasu, v ktorom bol dve tretiny jeho tím jasne lepším, dodal. „Odohrali sme dobrý zápas. Mali sme viac šancí ako súper. Viedli sme 3:0, potom ale prišli nešťastné vylúčenia. Boli sme blízko k víťazstvu, no klobúk dole pred súperom, ako sa vrátil do zápasu. Opäť sme sa trápili so zostavou. Nebolo to prvýkrát, čo sme viedli, no zápas nevyhrali. Žiaľ, prehrali sme, no z pohľadu energie nemám hráčom čo vytýkať. Všetko plnili podľa plánu. Počítajú sa vak víťazstvá a tie nám chýbajú.“
V prvom rade buďme ľudia!
Tak, či onak, michalovským štadiónom opäť znel po zápase piskot. Vzťah trénera Valtonena nie je s fanúšikmi ideálny (asi za to môže fakt, že striedal nimi obľúbeného trénera...) a tí mu to dali v nedeľu najavo (zabúda sa aj na to, že to bol práve Valtonen, kto doviedol michalovský hokej k dvom najväčším úspechom v jeho histórii, či už s mužstvom začínal, alebo ho preberal v rozbehnutej sezóne...). Samozrejme, z prehry je frustrovaný každý a je to o to viac, keď v zápase vediete o tri góly. Michalovčania v poslednej dobe strácajú zápasy, ktoré majú dobre rozohrané. Má to ale aj svoje objektívne príčiny v zraneniach, či chorobách. Fanúšik však má právo vyjadriť svoj názor. Keď ho vyjadrí piskokotom, či krikom na trénera, „budiš“, nesmie to ale skĺznuť do osobných urážok, aké môžeme vidieť na diskusiách. Keď sa už urážajú na diskusiách rodinní príslušníci, to už fakt nie je o hokeji, ale o žumpe. Je to ale súčasť doby, v ktorej žijeme. Každý si myslí, že môže kritizovať, môže urážať a nič sa mu nemôže stať. Nepozerá pri tom, že aj ten dotyčný má svoju rodinu, ktorej to môže vadiť. „Matovičovské“ maniére sa preniesli do verejného života, na diskusie na sociálnych sieťach, kde si každý obhajuje iba svoju pravdu. Áno máme demokraciu a každý môže vyjadriť svoj názor, len preboha, ľudia pozerajte, že každý je človekom. Na druhej strane, tréner nemôže reagovať na kritiku divákov tým, že ich osočuje a vracia im nadávky. Aj keď je to niekedy ťažké, musí si zachovať určitý komfort a noblesu. Musí vedieť prijať nielen úspechy, ale aj kritiku a nesprávať sa, ako by sedel v krčme pri siedmom pive. Fanúšika si treba tiež vážiť a niekedy ho aj vypočuť. Veď je trénerom extraligového tímu, vzorom pre mladých. Takisto si nadávky nezaslúži ani vedenie klubu. Treba sa pozrieť do zrkadla, kde by bol michalovský hokej nebyť súčasného vedenia? Zdá sa, že tu niekto zabudol na to, kde Michalovce hrali na začiatku tohto milénia, že nečelili Košiciam, či Slovanu Bratislava, ale trebárs Gelnici, či Sabinovu. A každý nech si odpovie na otázku, kde by bol michalovský hokej bez súčasného vedenia? Ste si všetci istí, že by to ostalo minimálne tak, ako tomu bolo doteraz? Za to, kde je momentálne michalovský hokej, zaslúži si súčasné vedenie takú spŕšku kritiku, akej sa mu dostáva?
Peter Brendza
