V poradí siedmim trénerom, ktorý v extralige povedie michalovskú Duklu Ingema je Juraj Faith. Štyridsaťosemročný Košičan nie je pre michalovského fanúšika neznámou. Hral tu, trénoval tu, trénoval tu aj jeho otec, hral tu jeho synovec. Možno aj preto dáva nádej michalovskému fanúšikovi, že dokáže momentálne trápiaci sa klub dostať vyššie a ešte ako tak zachrániť sezónu, ktorá sa nevyvíja ideálne. Po tom, čo sa bývalý hlavný tréner Prešova či Liptovského Mikuláša ujal michalovského kormidla, ochotne odpovedal na niekoľko našich otázok.
Meno Faith netreba veľa michalovskému fanúšikovi pripomínať. Ján bol dvakrát trénerom tímu v deväťdesiatych rokoch, Duklu viedol aj v sezóne 2010/11, ktorá mala názov žltačková, no a pričinil sa aj o postup dorastu medzi slovenskú elitu, kde účinkujú Michalovčania doteraz.
Juraj Faith s otcom Jánom v sezóne 2010/11, kedy bol Ján trénerom a Juraj hráčom Michaloviec.
Jeho syn Juraj tu takisto hrával v deväťdesiatych rokoch a prišiel pomáhať aj v žltačkovej sezóne 2010/11. V sezóne 2015/16 bol v prvej lige dokonca kapitánom tímu. Aj prvé trénerské skúsenosti naberal v metropole Zemplína, keď bol v sezóne 2020/21 najskôr asistentom Miroslava Chudého a potom aj Tomeka Valtonena. S Valtonenom, ktorého strieda vo funkcii hlavného trénera, spolupracoval v Michalovciach aj v sezóne 2021/22. „Som rád, že to nič nemení na našom priateľskom vzťahu. S Tomekom som už aj rozprával, mám s ním aj ďalšie stretnutie. Nevidím v tom problém. Môže mi to pomôcť zorientovať sa v určitých veciach, no svoj nadhľad a svoj názor si určite zanechám,“ uviedol v rozhovore nový tréner michalovskej Dukly.
Prvýkrát bol trénerom v Michalovciach v sezóne 2020/21, keď bol asistentom už nebohého Miroslava Chudého. Druhým asistentom bol Ivan Droppa.
Pán tréner, ako sa zrodil váš príchod do Michaloviec ako hlavného trénera?
„Ponuka, ktorú som dostal v pondelok poobede, ma naozaj milo prekvapila a potešila. Volal mi prezident klubu. Po určitom zvážení som pricestoval do Michaloviec, kde sme sa stretli s majiteľom klubu a správnou radou, a následne sme sa dohodli na zmluve a mojom pôsobení v Michalovciach.“
Prekvapujúca ponuka môžeme brať z toho hľadiska, že ste nečakali, že v Michalovciach bude trénerská zmena, alebo z toho, že si Michalovčania spomenuli práve na vás?
„Človek toto očakávať nikdy nemôže. Pre trénerov to nie sú príjemné záležitosti. Ja som popravde nečakal, že k zmene trénera v Michalovciach dôjde. Ponuka ako som povedal ma milo prekvapila a tiež potešil aj fakt, že si funkcionári spomenuli práve na mňa, ešte stále mladého trénera. Som rád, že sme sa dohodli a že tu budem pôsobiť tentoraz ako hlavný tréner.“
Práve na to sa chceme opýtať. Má to totiž istú postupnosť. V Michalovciach ste hrávali ešte ako mladé ucho, potom ste tu prišli ako skúsený hráč a v sezóne 2015/16 dokonca ako kapitán tímu. Rovnako je to aj v osobe trénera. Najskôr ste tu bol asistent, teraz hlavný tréner...
„Presne tak! Vraciam sa tu viac, ako do rodných Košíc. Prvé tu pôsobenie bolo, keď som narukoval ako vojak ešte v deväťdesiatych rokoch Potom prišlo moje pôsobenie tu v spomenutej žltačkovej sezóne. Iba málo ľudí si spomenie, že som tu vtedy bol. Tretí príchod sem už som bol kapitánom tímu. Začínal som tu ako tréner a som rád, že teraz túto kapitolu môžem rozšíriť o pôsobenie ako hlavného trénera. Veľakrát som sa tu vracal aj ako hráč či tréner súpera, takže tie Michalovce sú pre mňa určite také symbolické mesto.“
Ako ste sledovali výsledky Michaloviec v tejto sezóne?
„Do novembra som mal iné starosti, keďže som viedol Liptovský Mikuláš a všetku svoju silu, či energiu som vtedy venoval tam. Čo viem, Michalovce majú opäť kvalitný káder. Výkyvy vo výsledkoch sa nevyhli ani iným tímom. Michalovciam určite nepomohol ani zdravotný stav hráčov. Kríza postihla tentoraz tento tím a ja verím, že sa z nej čím skôr dostaneme a naskočíme na nejakú víťaznú vlnu.“
Striedate Tomeka Valtonena, s ktorým ste v Michalovciach pôsobili rok a pol.
„Som rád, že to nič nemení na našom priateľskom vzťahu. S Tomekom som už aj rozprával, mám s ním aj ďalšie stretnutie. Nevidím v tom problém. Môže mi to pomôcť zorientovať sa v určitých veciach, no svoj nadhľad a svoj názor si určite zanechám.“
Vašimi asistentmi budú Daniel Sedlák, ktorý ostal z predošlého realizačného tímu a novic Ivan Boržík. S oboma ste spolu hrávali. Ako si na to spomínate?
„Presne tak, ako hovoríte, obaja boli moji spoluhráči. Veľmi ma teší, že obaja prijali ponuky a tak „Dino“, s ktorým som hrával v Košiciach, ako aj Ivo, s ktorým som hrával tu v Michalovciach, budú v realizačnom tíme. Obidvoch poznám, obidvom dôverujem, čo je dôležité v každom realizačnom tíme. Verím, že spoločne s hráčmi, vedením, fanúšikmi sa spojíme preto, aby Dukla mala tie výsledky, aké si tento klub a toto mesto zaslúži.“
Spomínate fanúšikov. Určite si pamätáte časy, kedy fanúšik hnal hráčov k lepším výkonom. V poslednej dobe ale prichádza z ich strana častá kritika, ktorú schytával aj tréner Valtonen. Veríte, že sa to môže zmeniť?
„Nechcem sa príliš vyjadrovať k tomu, čo tu bolo teraz. Neviem podrobnosti toho vzťahu. Ja naopak verím, že divák bude našim šiestym hráčom. Čo si pamätám, či už z prvej lige ako hráč, alebo extralige ako tréner, vždy takým michalovský fanúšik bol. Je to veľmi dôležitá vec, aby hráči cítili ich podporu a hnalo ich niečo za lepšími výkonmi. Hráči hlavne v tomto čase budú potrebovať podporu fanúšikov a ja verím, že ju dostanú.“
Čo sa týka michalovského kádra, každý hovorí, že je kvalitný. Na druhej strane, asi každým tímom by pohol fakt, že počas sezóny odídu dvaja hráči, na ktorých to malo stáť?
„Presne tak! S každým tímom pohne, keď z neho odíde taký hráč, ako je Daugavinš. Sú tu ale aj iní hráči, na ktorých by to mohlo teraz stáť. Tí by mali nahradiť tých, čo odišli. Mužstvo sa musí s týmito stratami vyrovnať a hrať možno inak, ako keď tu tí dvaja boli. Musí to byť rozdelené do viacerých úloh a tí hráči sa s tým jednoducho musia popasovať. Myslím si, že mužstvo kvalitu má a je len na nás všetkých, aby sme sa s tým vyrovnali.“
Budeme sledovať ešte zmeny v kádri?
„Ťažko povedať. Ja som s tímom ešte ani nebol na ľade. Zdravotná situácia je teraz taká, aká je. Ochorelo viacero hráčov, aj preto sa so Žilinou v utorok nehrá. Všetci štartujú z rovnakej štartovacej čiary. Do polovice februára je ešte ďaleko. Ja som sem neprišiel, aby som robil zmeny v kádri. Začneme s tým, čo tu je a ja verím v to, že hráči sa pobijú o svoju šancu tak, že nikto nebude musieť odísť. Máme ale ešte skoro celý mesiac, takže uvidíme, čo sa smerom dnu, či smerom von z kádra ešte udeje.“
Spomínate zdravotný stav v kádri. Ten nie je ideálny, keďže ochorelo viacero hráčov. Na druhej strane, môže to byť aj vašou výhodou, že máte určite čas na prípravu na najbližší zápas, ktorý by ste mali hrať v piatok v Poprade?
„Niekedy to je výhoda, niekedy nie. Teraz si myslím, že skôr nie. Sme bez tréningu. Uvidíme, čo bude v stredu, keďže v utorok sa náš zdravotný stav v kádri ešte zhoršil. Uvidíme, kedy budeme môcť vykorčuľovať na ľad.“
Aké sú vaše ciele a aké ciele vám predostrelo vedenie klubu?
„Vedenie klubu mi nedalo žiadne ultimáta, že musíme skončiť do určitého miesta. Keď budeme zdravotne pokope, určite máme na prvú šestku a keď bude šanca, určite sa o ňu chceme pobiť. Mám taký tajný sen, aby sme o ňu zabojovali. Zdravotný stav nám k tomu ale teraz nepomáha a ešte niekoľko dní, či týždňov pomáhať nebude. V úvode musíme k tomu pristúpiť tak, že hrať bude všetko, čo je k dispozícii. Verím ale, že sa o to pobijeme.“
Na šieste miesto aktuálne strácate desať bodov. Je táto strata dohnateľná?
„Určite áno. Treba sa ale pozrieť aj na to, že kým my strácame na prvú šestku desať bodov, jedenásty Mikuláš na nás stráca osem. Nie je to ľahká situácia. Musíme získavať body prakticky od začiatku, čo je ale náročne, keďže súťaž je extrémne vyrovnaná.“
Peter Brendza
