Jeden z operátorov v Michalovciach robí pohovory, za ktoré by sa mala ich spoločnosť hanbiť. Žiadne privítanie uchádzača, smiešne otázky, ktoré sa netýkali pozícii znechutili aj mladú vysokoškolsky vzdelanú ženu. So znechuteným a zároveň pobaveným výrazom nám porozprávala ako prebiehal ,,jedinečný“ pohovor.
Neprofesionalita personalistov
Mladá Viera, ktorá nedávno ukončila vysokú školu, sa rozhodla ísť na pohovor do istého telefonického operátora s pobočkou v Michalovciach. Ako sama tvrdí, nič od toho neočakávala, pretože s vysokoškolským titulom si trúfa na lepšiu pozíciu, ale niekde začať predsa musí. Keďže je už dlhšie nezamestnaná a titul 2.stupňa nezabezpečuje žiaľ automaticky prácu, ktorá mu prislúcha, urobila rozhodnutie zúčastniť sa pohovoru. Chyba. Pohovorom bola tak zhrozená, že jej nedalo podeliť sa o svoje skúsenosti so širokou verejnosťou. Podľa jej slov personalisti nemali žiadnu úroveň. ,,O takú prácu človek hneď stratí záujem,“ dodáva.
,,Nepodali mi ruku“
Ľudia, ktorí s ňou robili pohovor boli údajne bez akýchkoľvek znalostí súvisiacimi s priebehom pohovoru. ,,Nepodali mi ani len ruku!“ Podanie ruky je základom etikety pracovného pohovoru. Vedieť by to mali nielen uchádzači, ale aj tí na opačnej strane. Neprofesionálni prístup ,,personalistov“ pokračoval ďalej. Po neúspešnom privítaní so záujemkyňou o prácu ich zaujímalo viac to akého ma v mobilnom telefóne operátora než jej odborné znalosti. ,,Mám iného operátora a podľa toho sa aj zatvárili,“ vraví Viera. Potom sa jej pýtali, ako by ohodnotila svoj záujem o túto prácu na stupnici od 1-10. Minimálna mzda ju až tak nelákala, tak povedala 7.
Pohovor bez úrovne
Na pohovor prišla spolu s kamarátkou. Tá vstúpila do miestnosti po nej. Oboch sa pýtali na to, ktorá z nich je lepšia a vhodnejšia pre danú pozíciu. ,,Nebudem hodnotiť, či som lepšia ja, alebo moja kamarátka, veď sme sem prišli spolu.“ Viera uvažovala nad tým, či sa už od začiatku snažia vyvolať medzi zamestnancami ,,dobrú“ atmosféru. Za jednu z mnohých nezmyselných otázok pohovoru považovala Viera aj túto: ,,Ako ste vychádzali so spolužiakmi na strednej škole?“ V tej chvíli nechápavým pohľadom odvetila – dobre. Personalisti, ktorí s ňou robili pohovor pokračovali ďalej:,, Môžeme im zavolať?“ ,,Keby sa ma spýtali na to, ako som vychádzala s predchádzajúcimi kolegami v práci bolo by to prijateľnejšie,“ dodáva mladá žena. Správať sa adekvátne na pohovore by mali nielen uchádzači, ale taktiež zamestnanci, ktorí so záujemcami pohovor vykonávajú. V metropole Zemplína ľudia bojujú stále o prácu. Nájsť dobré miesto je ako nájsť vodu na púšti.
Veronika Cholewová
