Po troch rokoch sa dočkal! Tréner hádzanárok MŠK Iuventa Michalovce Peter Kostka prišiel v lete roku 2022 k tímu, ktorý získal tri poháre a mal na svojom konte dlhočiznú sériu slovenských titulov. Na západe Slovenska sa ale začínal prebúdzať súper Iuventy – DAC Dunajská Streda, ktorý na ostatné dva roky vystriedal Michalovčanky na slovenskom tróne. Ambiciózny tréner sa ale dočkal. So svojim tímom získal slovenský titul v čase a sezóne, kedy to asi každý čakal najmenej. Michalovčanky výborne zvládli zápasy nadstavbovej časti a už pred posledným, ktorý odohrajú v sobotu o 18.00 hod. práve proti Dunajskej Strede, sú už istými majsterkami Slovenska. Slovenský titul získali po pätnástykrát. O jeho zisku sme sa porozprávali s trénerom tímu Petrom Kostkom.
Pán tréner, v treťom roku v Iuvente ste získali s tímom slovenský titul. Práve návrat na slovenský trón bola priorita, o ktorej ste hovorili už po tesnej prehre v rozhodujúcom zápase o titul vlani. Ako to celé hodnotíte?
„Návrat slovenského titulu do Michaloviec bol našim hlavným cieľom. Som nesmierne rád, že sa nám to podarilo naplniť. Budem úprimný. Neboli sme favoritmi nadstavbovej časti. Po troch prehrách s Dunajskou Stredou a desaťgólovej prehre na Islande v semifinále EHF Európskeho pohára by na nás veľa ľudí nevsadilo ani groš. Práve tam ja ale vidím začiatok nášho víťazstva. Potvrdilo sa, že nadstavba je úplne nová súťaž. Kľúčový bol pondelok po prehre na Islande. Ešte v Reykjavíku sme si vyčistili s dievčatami stôl. Padlo aj dosť tvrdých slov. Nebola to príjemná konverzácia. Bola ale maximálne úprimná. Vtedy som zbadal, že sa do toho všetkého oplatí investovať. Všetkých nás totiž trápili posledné výsledky a chceli sme to zmeniť. Tím ukázal svoju vnútornú silu. Následne v sobotu sme vyhrali v Dunajskej Strede a urobili tam rázny krok k titulu.“
Aké boli oslavy?
„Boli spontánne! Všetko to z nás po troch rokoch spadlo. Čakali sme na titul fakt dlho. Pre mňa to bude zážitok na celý život.“
Bola výhra na pôde Dunajskej Stredy kľúčová?
„Nemyslím si. Kľúčový bol deň po prehre na Islande. Môj pocit v druhom polčase v zápase na Islande dobrý nebol. Vtedy som si povedal, že takto to skončiť nemôže. Kľúčový bol pondelok na Islande a výborný tréning tam. Kľúčová bola aj reakcia Šale a jej trénera Petra Pčolu, ktorý nezneužil situáciu a našu únavu z európskeho pohára. Domáci zápas sme totiž mali hrať v stredu, kedy sme len prišli z Islandu. Šaľu by sme možno s vypätím všetkých síl doma zdolali, no v sobotu by sme asi v Dunajskej Strede neuspeli. Veľká česť pred Šaľou, že nám vyšla v ústrety a súhlasila s dohrávkou. Do zápasu v Dunajskej Strede sme tak mohli dať všetko. Maximálne sme sa zomkli. Víťazstvo tam nebolo šťastné, bolo zaslúžené. Uverili sme, že na to máme a navyše, Dunajská Streda tam stratila istotu.“
Vybil sa váš hlavný súper v boji o titul emočne v zápasoch pohára či MOL ligy?
„Teraz je to ťažko hovoriť. My sme niečo podobné zažili minulý rok. Prišli sme emočne vybití z Lisabonu a následne sme doma nezdolali Dunajskú Stredu. Čo sa týka tých zápasov s DAC v tejto sezóne, mali sme v nich poriadnu dávku smoly. Vyhrali sme prvý polčas vo finále Slovenského pohára, v druhom súper využil našu hluchú pasáž. Doma v lige sme ich mali na lopate, opäť sme ale urobili pár chýb, ktoré nás stáli víťazstvo. Doslova sme im ho darovali, čo ma vtedy poriadne štvalo. Zápasy ukázali, že rozdiel medzi našimi tímami nie je veľký. Ten domáci zápas zároveň určil, že DAC mal pred nami rešpekt. Napriek tomu, že nám vtedy chýbali Kompaniecová, Paľová, či Popovcová, sme mali na to ich zdolať. Herne sme boli výrazne lepší, len sme zlyhali v koncovke. My sme sa poučili aj z minulého roka. Spomenuli sme si na únavu kľúčových hráčok v minulej sezóne. Aj preto som teraz v Šali nasadil žolíky, ktoré vyšli. Prišla Ema Lukáčová, dala dôležité góly. Prišla Karyna Soskyda, dala dôležité góly. “
Oproti minulej sezóne ste stratili MOL ligu, i Slovenský pohár. Takisto ste neobhájili finále EHF Európskeho pohára, kde ste sa tretíkrát v rade dostali do semifinále. Je titul pre to zadosťučinením?
„Slovenský pohár nám fakt nevyšiel. Vo finále sme mali Dunajskú Stredu na lopate, no našimi chybami sme prišli o víťazstvo. MOL liga nebola našou prioritou. Veď víťaz základnej časti nemal byť celkovým víťazom, o ktorom malo rozhodnúť Final-four. To ale počas sezóny zrušili. MOL ligu sme brali ako prípravu na vrchol sezóny. Dunajská Streda zaslúžene triumfovala v pohári i MOL lige. Čo sa týka európskeho pohára, trochu by som polemizoval, o našom úspechu. Myslím si totiž, že ísť trikrát v rade do semifinále je pre slovenskú hádzanú obrovský úspech. Je to síce iba európsky pohár č.3, no stále je to semifinále a treba uznať, že aj tohto roku boli v pohári kvalitné družstvá. Neverím, že to niekto zo Slovenska v blízkej dobe zopakuje.“
V sobotu vás čaká posledný zápas sezóny doma s Dunajskou Stredou. Ako ho pojmete?
„Rozhodne ako súťažný zápas. S DAC sme raz v tejto sezóne prehrali a chceme im vrátiť prehru. Navyše sa nám lúčia štyri hráčky – Patrícia Wollingerová, Veronika Habánková, Marianna Paľová a Lívia Klučková. Štyri kľúčové hráčky, ktoré chceme odprevadiť víťazstvom. Boli to tváre Iuventy v ostatných rokoch a chceme, aby sa lúčili víťazstvom.“
Za ktorou z hráčok vám bude najviac smutno?
„To je ťažké povedať. Paťa Wollingerová bola vždy líder a najlepšia hráčka, akú som kedy trénoval. Nikdy ma nesklamala. Bola hráčkou, ktorá zlepšovala tie naokolo. Nedocenenou hráčkou je „Mery“ Paľová. To vidí každý, kto hádzanej rozumie. S ňou by sme určite hrali opäť finále európskeho pohára. Lívia Klučková je správnou hráčkou do kabíny. Keď je zlé počasie, ona spraví slnko. Je to typ hráčky, ktorú chce mať každý tréner. Vie zahrať na každom poste, čo je veľmi cenné. Veronika Habánková zabrala v tých najdôležitejších zápasoch. Čo je tu, najlepšie výkony podala počas nadstavby. Keď už nemala na sebe tlak, ukázala, aká je výborná hráčka.“
Peter Brendza
