Rekreačné oblasti na Zemplínskej šírave nemajú plavčíkov ani záchranárov. Kúpanie je vo vodnej nádrži len na vlastnú zodpovednosť. Rekreantov tak v prípade núdze nemá kto zachrániť.
Plavčíci boli na Zemplínskej šírave do roku 2020. Dôvodom sú chýbajúce financie samospráv. „Tento systém už nefunguje niekoľko rokov, nakoľko obec na to nemá zdroje. Pomáhajú však plavčíci, ktorí sú na neplaveckom bazéne alebo súkromníci, ktorí majú výkonné člny," hovorí starostka obce Klokočov Monika Hudáčkova. Zemplínska šírava je otvorená vodná plocha, ktorá reaguje na náhle zmeny počasia. Za posledných päť rokov polícia eviduje 9 utopených ľudí. Podľa slov záchranára, ak vidíme topiaceho sa, nemali by sme zasahovať individuálne, ale spojiť sily s ďalšími rekreantmi. „Jeden aby zavolal pomoc, druhý aby poskytol pomoc tomu topiacemu sa. Ja som zástancom záchrany nepriamej, aby zachraňujúci využíval nejakú pomôcku ako plavák, plávajúcu dosku ako ísť priamo do záchrany, to znamená medzi topiacim sa a mnou aby bola nejaká pomôcka," poznamenal Martin Humeňanský z Vodnej záchrannej služby Prešov. Najväčšia tragédia sa na Zemplínskej šírave odohrala v roku 1992, zahynulo pri nej deväť ľudí. „Išlo o prudký vietor, kedy boli vysoké vlny. Ja som bol vtedy na vode a mali sme obrovské problémy aj sami so sebou, čiže nechýbalo veľa a mohli sme skončiť zle aj my ako záchranári,“ hovorí bývalý záchranár a plavčík Pavol Skyba. Záchranári upozorňujú, že pri akejkoľvek zmene počasia ako je prudký vietor, hrmenie by sme vo vode mali byť len na takej úrovni aby sme dosiahli nohami na dno.
.
