Tri posledné konfrontácie hádzanárok MŠK Iuventa Michalovce a Házená Kynžvart sa skončili tesným jednogólovým víťazstvom Zemplínčaniek. A nechýbalo veľa, aby sa tak stalo aj v sobotňajšom siedmom kole MOL ligy. Michalovčanky síce prakticky celý duel iba doťahovali náskok svojich súperiek, nakoniec ale mohli zápas vyhrať. Za stavu 21:21 ale Martina Popovcová nepremenila v samom závere pokutový hod a Kynžvart sa tak mohol aspoň usmievať cez slzy. Favorita mal síce na lopate, no na druhej strane neodišiel s prázdnymi rukami...
„Pre nás by to bola asi malá športová tragédia,“ uviedol slovenský tréner českého tímu Peter Sabadka, ktorý prejavil frustráciu už pri zapískaní pokutového hodu. „Keby sme prehrali opäť o gól, vzhľadom na priebeh zápasu, v ktorom sme boli často vo vedení, bol by som veľmi sklamaný. Nakoniec nás podržala brankárka Srpová, ktorá nás držala nad vodou celý zápas,“ pokračuje Sabadka.
Kynžvart odštartoval zápas lepšie a po polčase viedol 12:10. V druhom dejstve dokonca svoj náskok natiahol na tri góly, Iuventa však lepším záverom dokázala vyrovnať a dokonca mohla aj zvíťaziť. „Ja som očakával veľmi vyrovnaný zápas a taký aj bol. Vedel som, že domáce budú pod väčším tlakom, keďže prehrali posledný zápas v Písku. Posledné tri zápasy sme prehrali o gól a dievčatá som nabádal k tomu, aby sme teraz o gól vyhrali. Škoda toho záveru, kde sme stratili náskok. Urobili sme niekoľko zlých rozhodnutí v našich presilovkách. Na druhej strane, získali sme v Michalovciach bod a bod z tejto palubovky je vždy dobrý,“ uviedol k zápasu tréner Kyžvartu, ktorého tím zrejme prišiel o cenné víťazstvo v ním spomenutých presilovkách a takisto aj v úvode druhého dejstva, kedy neskóroval dlhých jedenásť minút. „To boli tie pasáže, ktoré rozhodli o tom, že sme tu nebodovali naplno. Ten úvod druhého polčasu mal svoju logiku. Je nás málo a potreboval som dať oddýchnuť Veronike Vávrovej, ktorej sa mimoriadne darilo. V tomto čase sme nedokázali dotiahnúť útočné akcie. Bol to náš hluchý úsek. Po návrate Vávrovej na palubovku sme znova získali náskok, no bohužiaľ, potom prišli naše presilovky, ktoré nám nevyšli.“
Sklamanejšie boli Zemplínčanky, ktoré nevyhrali v lige druhý zápas v rade. Po prehre 30:32 v Písku síce tentoraz bodovali, chceli však za dva body. Priebeh zápasu bol podobný skoro všetkým v tejto sezóne. Michalovčanky opäť prehrali prvý polčas a v druhom dotiahli náskok súpera. Za zmienku stojí fakt, že už v prvom polčase dostali okrem dvoch hráčok priestor na ihrisku všetky ostatné. V druhom využili hluchú pasáž Kynžvartu na otočenie skóre, no od súpera sa neodtrhli a ten to využil na svoj návrat do zápasu. „Tentoraz to bolo o obranách a výkonoch brankárok,“ ukazuje Lukačín na iba 42 gólov v stretnutí. „V podstate sme celý zápas prehrávali. Stále sme iba doťahovali. Mrzí ma to, pretože s tým sa potácame prakticky od začiatku. Máme dobré fázy, výborne bránime, no nedokážeme sa odtrhnúť a rozhodnúť. Je to všetko ako cez kopirák. Stále doťahujeme. V závere sme verili, že tento zápas zvládneme. Išli sme za víťazstvom, škoda ale záveru. Keď si to zoberiem zo športovej stránky, je to zaslúžená remíza. Nie vždy to ale v športe takto býva a my sme dnes mali vyhrať aspoň o jeden gól,“ vrátil sa ešte Lukačín k zápasu.
V ňom síce jeho zverenky dlho prehrávali, za stavu 21:21 ale prišli o možné víťazstvo vlastnými chybami. Z posledných troch útokov sa dva skončili technickou chybou, v priebehu zápasu si Michalovčanky netykali ani s koncovkou. „Nepochopím jednu vec,“ vrátil sa Lukačín k záveru zápasu „Máme posledné tri útoky a my nedokážeme vystreliť na bránu. To isté sa nám stalo aj minulý víkend v Písku, kde sme takisto doplatili na svoje chyby. Jednoduché kombinácie, ktoré na tréningu zvládneme stokrát, nezvládneme v zápase. Toto si neviem vysvetliť...“
Peter Brendza
.
