Územný plán nie je formalita
Ďalšou zásadnou témou je súlad projektu s územnými plánmi kraja a dotknutých obcí. KSK v rozklade netvrdí, že chýbajúca plocha výslovne určená pre veterné elektrárne automaticky znamená nesúlad. Žiada však jasne preukázať, či konkrétne umiestnenie 43 elektrární, prístupových ciest, rozvodní a káblových trás rešpektuje pravidlá a limity, ktoré pre toto územie platia. Podľa rozkladu táto otázka nebola uzavretá a presunula sa do ďalšieho konania. Územný plán pritom nie je len administratívny dokument. Určuje, kde sa môžu rozvíjať obce, kadiaľ majú viesť cesty, ktoré časti krajiny treba chrániť a kde sa počíta s novým bývaním. Kraj preto žiada presne preveriť aj vzdialenosť veterných elektrární od existujúcich a plánovaných obytných plôch. V prípade rozvojových plôch v obciach Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom a Lesné boli v podkladoch identifikované vzdialenosti menšie ako 1 000 metrov.
Pôda, voda, doprava aj príroda
Rozklad upozorňuje aj na to, že nebol presne vyčíslený trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Parcelné zoznamy podľa KSK ešte neposkytujú odpoveď na to, koľko pôdy zaberú základy elektrární, montážne plochy, nové cesty, rozvodne a káblové trasy, ani aká kvalitná pôda bude dotknutá. Otvorenou otázkou zostáva aj doprava. Preprava veľkých častí veterných elektrární si vyžiada nadrozmernú a mimoriadne ťažkú dopravu. Kraj žiada poznať konkrétne trasy, únosnosť ciest a mostov, potrebné úpravy, obchádzky aj spôsob riešenia prípadných škôd. Tieto vplyvy sa bezprostredne dotýkajú ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií, bezpečnosti obyvateľov aj verejnej dopravy. KSK požaduje podrobnejšie preveriť aj možné vplyvy na povrchové a podzemné vody, najmä vzhľadom na historickú environmentálnu záťaž v okolí Chemka Strážske. Rozklad upozorňuje tiež na prekryv časti zámeru s chráneným ložiskovým územím Zbudza, archeologický potenciál dotknutého územia a chýbajúce spoločné vyhodnotenie vplyvov ďalších pripravovaných veterných parkov v regióne. Kraj žiada preveriť aj novšie odborné zistenie o hniezdisku orla krikľavého. Jeho trojkilometrové ochranné pásmo podľa podkladov zasahuje do územia, v ktorom sa navrhuje umiestnenie veterných elektrární. KSK preto požaduje, aby sa tento údaj porovnal s polohou každej plánovanej elektrárne a aby sa následne prehodnotili navrhované opatrenia na ochranu prírody. „Rozvoj veternej energetiky môže byť súčasťou našej budúcnosti. Nemôže však znamenať, že najprv vydáme súhlas a až potom budeme zisťovať presné dopady projektu. Ak majú tieto stavby stáť v území 30 rokov, musíme už dnes vedieť, čo prinesú ľuďom a čo po nich v regióne zostane. Kraj musí konať ako zodpovedný hospodár, ktorý nerozhoduje iba pre dnešok, ale myslí aj na to, v akom stave odovzdá územie ďalším generáciám,“ doplnil predseda KSK Rastislav Trnka.
Otázky k výberu Zemplína zaznievajú aj mimo regiónu
Na potrebu jasne a presvedčivo vysvetliť výber Zemplína upozornila aj energetická ombudsmanka Monika Jankovičová. V tlačovej správe z 30. augusta 2026 pripomenula, že z pôvodne ôsmich navrhovaných lokalít zostala jediná Pilotná zóna Východ na Zemplíne. „Ak boli všetky lokality vyhodnocované podľa rovnakých odborných kritérií, potom musí byť verejnosti jasné, prečo je vhodný Zemplín, zatiaľ čo ostatných sedem lokalít nie. Ak naopak odborné a environmentálne dôvody hovoria proti výstavbe veterných elektrární v siedmich lokalitách, je namieste položiť si otázku, prečo má byť výnimkou práve Zemplín,“ uviedla energetická ombudsmanka Monika Jankovičová. Zároveň zdôraznila, že Zemplín nie je prázdnym miestom na mape, ale regiónom s prírodnými hodnotami, biodiverzitou a potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Podaným rozkladom KSK žiada, aby sa ministerstvo konkrétne vysporiadalo s každou vznesenou námietkou, doplnilo chýbajúce podklady a odstránilo rozpory v záverečnom stanovisku. Až po presnom určení parametrov projektu a dôslednom posúdení jeho vplyvov je podľa kraja možné prijať rozhodnutie, ktoré bude odborne podložené, zákonné a zrozumiteľné aj pre verejnosť. Košický samosprávny kraj bude aj naďalej využívať svoje zákonné kompetencie na ochranu záujmov územia a jeho obyvateľov. Nejde o odmietanie obnoviteľných zdrojov energie ani o bránenie rozvoju. Ide o to, aby o projekte s dlhodobým vplyvom na úrodnú pôdu, vodu, prírodu a život v obciach bolo rozhodnuté až po zodpovedaní všetkých podstatných otázok. Ľudia na Zemplíne majú právo vedieť, čo sa v ich území plánuje, aké to bude mať dôsledky a čo tu po dnešných rozhodnutiach zostane ďalším generáciám.
