Na celom Slovensku sú stále státisíce nezamestnaných. V médiách sa denno-denne môžete stretnúť s informáciami o prepúšťaní. Vláda nás trápi tým, že nie sú prostriedky na vytvorenie ďalších pracovných ponúk. Odvšadiaľ sa ozývajú rozhorčené hlasy matiek a otcov, ktorí ťažko živia vlastné deti. Avšak sme na tom skutočne až tak zle?
V percentuálnom vyjadrení je Slovákov, ktorí si hľadajú prácu, menej než 8 percent. Prirodzene, vysoké počty nezamestnanosti sa prejavujú aj na Zemplíne. Vo veľkej miere sú tu zastúpení Rómovia. Chýbajú však aj pracovné ponuky. Alebo lepšie povedané – slušné pracovné ponuky. Adekvátna odmena, ktorá by mala byť samozrejmosťou za odvedenú prácu, je v Michalovciach a blízkom okolí skôr výnimkou ako pravidlom.
Nezamestnanosť
Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale aj na tom, že sa so svojím vyradením neuspokojuje a hľadá nové platené zamestnanie.
Ako sa na to dívate vy?
Svoj názor nám predstavila 28-ročná Jana, ktorá iba nedávno úspešne ukončila štúdium na VŠ.
„V Bratislave, kde som študovala, nebol problém nájsť si miesto,“ hovorí. „Dokonca také miesto, kde som využila poznatky z toho, čo som sa učila. Ale keď som prišla domov na východ, bolo to ako zo zlého sna. Nehovorím iba o platoch. Mám na mysli celkový prístup zamestnávateľov, ich jednanie - akoby boli na oveľa nižšej komunikačnej úrovni. Akoby sa ešte nenaučili, čo sa sluší a patrí pri jednaní so zamestnancami. Zdá sa mi, že sa tu zaspala doba.“
Analytici však tvrdia, že na tom v porovnaní s inými krajinami stále stojíme dobre. V iných štátoch sveta sa nezamestnanosť šplhá k 60% - počty obyvateľov pritom presahujú stovky miliónov. Chudoba a bieda sú tam na dennom poriadku. Kvôli tomuto faktu im ani neostáva priestor sťažovať sa na rozbité cesty...
Lukáš Mano
