Teodor Jozef Mousson (1887 Hogyész – 1946 Trenčín) „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“ vytvoril akúsi výtvarnú monografiu Zemplína.
Počiatky tvorby v duchu akademického realizmu nahradil rýchlym maliarskym záznamom krajiny či figurálnej kompozície. Študijné cesty a pobyty v Nagybányi a Taliansku poznamenali jeho tvorbu, ovplyvnili a obohatili jeho výtvarný názor. Výsledkom sú presvetlené, pokojnou atmosférou horúceho letného odpoludnia dýchajúce diela, v ktorých sa spočiatku nesmelo vzápätí naplno prejavila inklinácia k intenzívnej farebnosti.
Po návrate do Michaloviec znova nastalo obdobie tmavému koloritu. Vďaka Moussonovmu vrodenému senzualizmu a túžbe po „prejavení sa farieb“ však dochádza k oživeniu palety, prechádzajúce až do škicovitých záznamov krajiny či žánrových výjavov, s charakteristickou nezvyčajnou svetelnou a farebnou intenzitou. Záujem o svetlo je zrejmý a prejavuje sa v celej tvorbe.
Mousson skúmal jeho zákonitosti, hru svetla a tieňov, striedajúcich sa farebných plôch. Sám vo svojich záznamoch v denníku píše : „Pátral som po zákonitostiach svetla a mám z toho veľkú radosť, že som ich našiel. Mám pocit, že ich dokonale poznám a ovládam.“(Almanach Zemplína, str.163).
Snažil odpútať od nepodstatného a vystihnúť atmosféru bez rozptyľujúceho detailu, nikdy Však neprekročil pomyselnú hranicu reality . Do obrazu jemu blízkej zemplínskej krajiny vkladal figúru, ktorá sa postupne stala dominantným prvkom. To čo ho zaujímalo nebolo v skutočnosti konkrétne zobrazenie postáv či deja, ale vyjadrenie atmosféry prostredníctvom rozihrania palety, zachytenia prchavého svetelného okamihu. Vo väčšine diel nebola predmetom jeho záujmu charakteristika konkrétnych osôb, okrem citovo podfarbených diel – portrétov členov rodiny.
Predmetom jeho intenzívneho maliarskeho záujmu boli preto najmä motívy trhov. Symfónie farieb, pohybu, premeny svetla postupom času uvoľňujúceho sa rukopisu, vo farbami hýriacich scénach, plných deja, zachytávajúcich nenapodobiteľnú atmosféru prevažne jesenných trhov. Prchavosť scén nachádza paralelu s prchavosťou svetla a svetelných efektov. Techniku deleného rukopisu doviedol až k hranici „škvrnového záznamu“ (Vizdalová-Haščáková,G.: T.J.Mousson, Košice 1977). Rýchly záznam deja plne vyhovoval zobrazeniu neustále sa meniacej masy ľudí pohybujúcej sa na trhu a michalovských uliciach. Žánrové výjavy a predovšetkým motívy trhov tvorili najrozsiahlejšiu kapitolu Moussonovej tvorby.
Dielo T.J.Moussona, „maliara zemplínskeho slnka a ľudu “, takmer tri desaťročia (v Michalovciach žil a tvoril v rokoch 1911 – 1944) zaznamenávajúceho život a etnografické zvláštnosti tohto kraja, sa nachádza v mnohých súkromných zbierkach, v zbierkach viacerých slovenských múzeí a galérií. V posledných rokoch sa mu právom dostáva náležitej pozornosti a uznania.
Zemplínske múzeum v Michalovciach vlastní najucelenejší súbor diel T.J.Moussona na Slovensku. Dielo T.J.Moussona tvorí podstatnú časť zbierok útvaru umeleckej histórie, zastúpenú obrazmi – olejomaľbami, akvarelovými štúdiami, kresbami ceruzou a tušom, fotografickým materiálom pochádzajúcim z pozostalosti T.J.Moussona.
