Dnes si pripomíname výročie 44 rokov od zvolenia Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka KSČ
Nový rok priniesol výmenu straníckej funkcie vo vedení KSČ, kedy bol za prvého tajomníka KSČ 4-5. januára 1968 zvolený, vtedy ešte spoločnosti nie celkom známy Alexander Dubček.
Málokto by si už vtedy pomyslel, že tento človek sa pokúsi o tak radikálnu zmenu. Aj keď si myslím, že takmer každý z nás si pri vyslovení tohto mena vybaví niečo, čo sa spája s touto osobnosťou. Najznámejšie sú asi „dubčekové rožky“, ktoré spomenie v spojitosti s ním azda každý jeden človek, ktorý žil v tej dobe. S jeho menom sa bezprostredne spája aj chronicky známy termín „Pražská jar“, „obrodný proces“ alebo v tej dobe veľmi známe heslo, ktoré sa aj dnes pri jeho mene nachádza v učebniciach. Označovalo jeho politiku: „Socializmus s ľudskou tvárou.“
Po jeho zvolení ho takmer nikto z radových občanov nepoznal. Samozrejmé bolo, je a bude, že ľudia sa na významných postoch striedajú, jedni odídu, druhí prídu, preto aj A. Dubček bol spočiatku nezaujímavý. Tlač síce písala, že bol zvolený „akýsi“ nový prvý tajomník Komunistickej strany Československa, vedelo sa o ňom, že bol Slovák, ale povedzme si pravdu, asi to málokoho z obyvateľov zaujímalo. Kto ho nepoznal osobne ako človeka, nepociťoval nejakú zvláštnu radosť tesne po jeho zvolení.
Začínal ako robotník, možnosť poznať ho pred jeho politickým vystupovaním v roku 1968 sa naskytla pár jedincom, ktorí si po jeho zvolení v 1968 mohli s hrdosťou povedať : „poznám ho“. Tí, čo ho poznali ho opisovali ako nevýrazného, možno aj hanblivého, tichého, no láskavého, zdvorilého a milého pána. Aj keď spočiatku to nevyzeralo tak, že tento človek sa pokúsi vzdorovať, stalo sa. Bol komunista, no chcel zlepšiť situáciu o čo sa aj výrazne snažil. No zmeny sa ukázali až v jari 1968. Aj keď bojoval za „lepší život“, nedobojoval dokonca. Pretože krajinám varšavskej zmluvy sa jeho počínanie zdalo nebezpečné, museli ho zastaviť. Bol pozvaný na rokovania s krajinami Varšavskej zmluvy, kde bol upozornený, že situácia v Československu sa im nepáči, ubezpečoval ich, že to má pod kontrolou. Aj napriek tomu, že mu ľudia začali dôverovať, nedotiahol svoju snahu do konca. Jeho snahy boli zastavené v auguste 1968, kedy na naše územie boli vyslané vojská, ktoré mali situáciu dať do poriadku. To stoplo jeho vystupovanie. Bol odvlečený do Moskvy na obrnenom vozidle, kde mu podľa slov istého svedka zaviazali oči a takto ho prepravili bez toho, aby vedel kadiaľ idú. Prepustený bol až po podpísaní Moskovského protokolu koncom septembra 1968, ktorý zaručil dovolenie pobytu vojskám na okupovanom území.
Po týchto udalostiach bol nútený stiahnuť sa, bol pod stálou kontrolou ŠtB a pracoval v lesoch v Bratislave. Osudnou sa mu stala nehoda v roku 1992 kedy zraneniam podľahol a zomrel.
Veronika Slinčáková
