Začal sa veľkonočný pôst. Pôstu sa prispôsobili aj jedálne michalovských škôl. Cirkev však upozorňuje, že zrieknutie sa od mäsa nestačí. Ľudia obmedzujú aj sladkosti, počítač a televíziu. Noviny Zemplína sú povolené!
Dôležitá je vnútorná zmena
Začal sa veľkonočný pôst, ktorý je prípravným obdobím pred najväčším kresťanským sviatkom. Gréckokatolíci začali pondelok po Syropôstnej nedeli a rímokatolíci na Popolcovú stredu. ,,Podstatou je telesný a duchovný pôst, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva,“ približuje o. Vlastimil Bajužik. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. ,,Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.,“ dodáva kňaz.
Aj školy ,,držia pôst“
Pôst bolo kedysi dodržiavať ľahšie. Počas tohto obdobia sa zvykli jedávať jednoduchšie jedlá. ,,Pôst sa držal 40 dní, jedli sme zemiaky, kapustu, mäsových výrobkov toľko nebolo,“ spomína Anna Sabová. Pôst sa prispôsobuje modernej dobe. Ľudia sa počas pôstu nezriekajú iba mäsa, ale aj televízie, internetu, mobilu, zábavy. Aj v školách vnímajú toto obdobie. ,Deti sa pýtali, či môžu jesť filé, tak sme im vysvetlili, že cez pôst sú ryby dovolené, pani vedúca jedálne prispôsobuje jedlá pôstu,“ povedala Ingrid Balogová zo Z.Š. P. Horova. ,,Všetci hneď za pôstom vidia zdržanlivosť od mäsa, ale ak by iba toto malo byť hlavým bodom prežívania pôstu je to málo,“ zdôrazňuje o. Bajužik. Pokračuje, že prežívanie pôstneho obdobia je u každého individuálne a každému je potrebné vytvoriť ten priestor, ktorý potrebuje, či je to sviatosť pokánia, liturgia, večiereň, pôstne pobožnosti, rozhovor alebo katechéza. ,,Počas pôstu máme možnosť zažiť svoje osobné obrátenie cez prostriedky, ktoré nám Boh cez cirkev požehnáva, aby sme práve cez Božieho Syna Ježiša Krista počuli vo svojom srdci a aj nesmrteľnej duši to, čo počul Adam na Veľkú sobotu pred vzkriesením - si oslobodený si vzkriesený pre nebo! A ak to prežije a pocíti iba jeden človek a obráti sa, bude to zmysluplné a milostiplné prežité obdobie veľké pôstu - Spasiť svoju nesmrteľnú dušu - byť vzkriesený s Kristom pre večný život,“ zdôrazňuje o.Bajužik.
40-dňové obdobie má skôr symbolický význam
Farár Bajužik vysvetľuje, že číslo 40 má od najstarších biblických čias symbolický význam. ,,Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom, ako doslovnom chápaní.“ Na objasnenie dodáva, že v Starom Zákone sa spomína 40-dňová potopa, 40-ročné putovanie Izraela po púšti, 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona, 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu. V Novom zákone na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu, Ježiš sa 40 dní postil na púšti a 40 dní sa po svojom vzkriesení zjavoval na zemi. Veľký pôst sa oficiálne končí v piatok po 5. pôstnej nedeli.
Pre zaujímavosť
o.ThDr. Vlastimil Bajužik PhD. vysvetľuje viac: ,,Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu. Západná cirkev začína svoje Veľkopôstne obdobie na Popolcovú stredu; Východná o dva dni skôr.Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 = ) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. (Preto napr. v Západnej cirkvi, v regiónoch, kde je zvyk svätiť na Veľkú noc jedlá, veriacim je dovolené požívať tieto posvätené jedlá už v sobotu večer, kým vo Východnej cirkvi až na veľkonočnú nedeľu ráno). Veľký pôst v Gréckokatolíckej cirkvi teda trvá 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka.Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5x7 plus 5), spolu dávajú 40 dni pôstu. A práve šesť týždňov – nevynímajúc soboty a nedele – sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6x7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazarovou sobotou. V tento deň, ako hovorí letopisec, končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa už nepočíta do Sv. Štyridsiatnice.“
Veronika Cholewová