Odchovanec michalovského futbalu, brankár Slasku Wroclaw Marián Kelemen sa konečne dočkal. Zo svojho prvého majstrovského titulu sa tešil až v tridsiatich dvoch rokoch. Nielen o tejto sezóne, ale aj o tom, prečo nedostáva častejšie príležitosť v reprezentácii SR a či je možný jeho návrat do Michaloviec, sme sa porozprávali s týmto odchovancom michalovského futbalu.
Pán Kelemen. Po viacerých rokoch aktívnej kariéry ste získali svoj prvý majstrovský titul. Čo hovoríte na tento úspech?
„Je to niečo neopísateľné a nádherné, hlavne ak sa získa titul s mužstvom, ktoré ho získalo pred 35 rokmi. Fanúšikovia na to čakali veľmi dlho a som rád, že sa dočkali a ja som mohol byt pri tom.“
Táto sezóna bola v poľskej Ekstraklase veľmi vyrovnaná, keď o titul aj o pohárové umiestnenia bojovalo viacero tímov. Kedy ste začali veriť v titul?
„Po sedemnástich kolách sme boli na prvom mieste s náskokom štyroch bodov na druhú Legiu Varšava. Odvetnú časť sme ale nezačali najlepšie. Všetko sa to začalo miešať až dokonca sezóny. Náš finiš bol ale skvelý a to rozhodlo o majstrovskom titule. Po víťazstve v predposlednom kole sme sa dostali opäť na čelo tabuľky. K celkovému triumfu sme ale museli vyhrať na horúcej pôde Wisly Krakow, čo sa nám nakoniec aj podarilo.“
Kto bol vašim najväčším súperom v boji o majstrovský titul?
„Bolo ich viacero. Dve kola pred koncom o titul bojovalo až päť mužstiev. Lech Poznaň, Ruch Chorzow, Kielce, Legia Varšava a Slask. Najvážnejším súperom ale podľa mňa bola Legia Varšava.“
Spolu so spoluhráčmi sa raduje zo zisku titulu
Slask Wroclaw získal titul po 35 rokoch. Aké boli v klube ako aj v meste oslavy?
„Oslavy sa nedajú ani opísať. Ešte stále sa oslavujeme. Prvé oslavy sme spustili hneď v Krakove po našom víťaznom zápase. Na druhý deň sa cestovalo do Varšavy pre medaily a vyhodnotenie celej sezóny, no a v utorok bola najväčšia oslava spolu s fanúšikmi na námestí. Tie som si krásne užil. Plné námestie a ulice oslavovali. My sme sa autobusom premiestili do centra mesta a oslavy sa tak mohli začať.“
Vy v tomto klube pôsobíte už tretiu sezónu. Ako ste v ňom spokojný?
„Prvý polrok, keď som došiel do klubu sa hralo o záchranu. O ligu sme museli bojovať až do predposledného kola, kedy z nás padla ťarcha záchrany. Následné dve sezóny boli veľmi úspešné. V prvej sme dosiahli druhé miesto. Zahrali sme si tak v európskych pohároch. No a teraz, majstrovský titul. V klube som naozaj spokojný, mesto je nádherné. Mame super fanúšikov no a k tomu novy nádherný štadión.“
S kým ste si v družstve rozumeli najlepšie?
„V družstve si rozumiem so všetkými. Sme skvelá partia a ťaháme za jeden koniec. Najčastejšie trávim chvíle s ďalším Slovákom v tíme Patrikom Mrazom, ďalej Cristianom Diazom a Johanom Voskampom.“
Ako vidíte vaše ďalšie pôsobenie v tomto tíme?
„Ja mám platný kontrakt ešte na dve sezóny, takže som stále hračom Vroclavu. Bude sa hrať predkolo ligy majstrov a obhajovať titul, čo bude nesmierne náročné. Som tu šťastný a nikde sa nechystám.“
Slask Wroclaw bude hrať v novej sezóne predkolo Ligy Majstrov. Môže sa podľa tím presadiť aj tam?
„Ja si myslím, že pri troche šťastia aj áno. Zázemie tu je výborné. Nový štadión s kapacitou 45 000 divákov, ktorí sú naozaj fantastickí. Určíte sa klub bude chcieť presadiť a ja verím, že sa nám to podarí.“
Opora v bráne. Dočká sa niekedy aj reprezentačného dresu?
Vy ste pôsobil vo viacerých krajinách. Za všetky spomenieme Turecko, Holandsko, Španielsko, či ďalšie. Kde ste sa cítili najlepšie?
„Každá krajina bola iná a špecifická. Všade som sa cítil dobre, ale asi najlepšie to bolo v Španielsku, kde som pôsobil skoro štyri roky. Určíte je to aj počasím a skvelými ľuďmi. Ale aj v Turecku, kde boli skveli fanúšikovia, to iste v Grécku. No a titul v Poľsku, na ktorý nikdy nezabudnem. Bol to môj prvý titul a to sa vryje do pamäti najviac zo všetkého.“
Je ešte nejakú súťaž, ktorú by ste chceli okúsiť?
„Ciele stále sú. Každý hráč by chcel postupovať v kariére vyššie. Určíte by som si ešte chcel vyskúšať lepšiu súťaž a presadiť sa v nej. Najviac ma láka trojica líg a to španielska Primera Division, anglická Premiership a nemecká Bundesliga.“
Poľský titul má obrovskú váhu. Vás navyše vyhlásili za najlepšieho golmana ligy. Myslíte si, že tento úspech vám môže konečne otvoriť aj dvere do reprezentácie?
„Pravdu povediac nad tým som ešte neuvažoval. Mimo Slovenska pôsobím dokopy viac ako desať rokov a nikdy som nemal tu možnosť reprezentovať. Určíte ak by pozvánka došla, bol by som veľmi rád. Bola by to pre mňa veľká česť.“
V reprezentácii sa zmenil aj tréner, keď do kvalifikácie o postup na MS do Brazílie 2014 povedie slovenský tím tandem Stanislav Griga - Michal Hipp. Griga vás krátko viedol v Slovane Bratislava. Vidíte určitú šancu, žeby ste sa mohli pozrieť aj do národného tímu?
„Myslím si, že to už nie je otázka pre mňa. Určite reprezentovať svoju krajinu je niečo výnimočné. V prvom rade sa musím sústrediť na účinkovanie v klube a podávať stabilne a dlhodobé dobré výkony. Potom sa uvidí.“
Vy máte úspechy v každom klube, kde ste pôsobili. Prečo si myslíte, že v národnom tíme nedostávate viac príležitosti?
„Ako som povedal, to nie je už otázka pre mňa, ale pre kompetentných. Bol som v reprezentácii do 21 rokov a za seniorov akurát na lavičke pri postupe na MS 2006 v Nemecku. Na Slovensku sú kvalitní brankári a prebojovať so do repre je stále ťažšie a ťažšie. Ktovie, možno sa mi to niekedy podarí.“
Sledujete aj výkony michalovského MFK Zemplín, ktorý účinkuje v druhej najvyššej slovenskej súťaži?
„Jasné, že sledujem. Na začiatku sezóny som si prial, aby Michalovce postúpili do najvyššej súťaže. Bohužiaľ, to sa nepodarilo, ale treba mat vieru a ja verím, že v budúcnosti sa to môjmu rodnému mestu podarí.“
Myslíte si, že si Michalovce niekedy zahrajú najvyššiu súťaž?
„Myslím si, že áno. Treba však byť trpezlivý.“
Čo hovoríte na moderný futbalový stánok, ktorý vyrástol v Michalovciach?
„Mal som tú možnosť na ňom trénovať. Je to nádherný stánok a taký si Michalovce zaslúžia. Je tam naozaj prijemné futbalové prostredie.“
Je reálne, že si niekedy oblečiete aj dres svojho rodného klubu?
„Možné je všetko, ale určite ešte nenastal ten správny čas."
Marián Kelemen spoločne s Jánom Marcinom, Miroslavom Božokom a Tomášom Kozárom
Marián Kelemen sa narodil 7. decembra 1979 v Michalovciach, kde aj začínal s futbalom. Už v mládežníckom veku prestúpil do holandského NAC Breda. Následne pôsobil v Bardejove, Košiciach, Senci, Trenčíne, Slovane Bratislava. Potom sa začala jeho legionárska kariéra. Z bratislavského Slovana prestúpil v sezóne 2000/2001 do tureckého Bursasporu. Následne pôsobil v lotyšskom Ventspilse, španielskom Tenerife, či Vecindario. V sezóne 2007/2008 sa stal brankárom gréckeho Arisu Solún. Potom ešte raz okúsil španielsku ligu, keď putoval do Numancie. V zimnej časti sezóny 2009/2010 prestúpil do poľského Slasku Wroclaw. Tomuto klubu pomohol v prvej pol sezóne k záchrane v lige. Následne dve sezóny boli oveľa úspešnejšie. V tej prvej získal s poľským tímom striebro, v práve skončenej sa dokonca tešil zo svojho prvého majstrovského titulu vo svojej kariére.
