Básnik Gabriel Németh vždy veril v silu poézie

„Cesta za poéziou je zdĺhavá, ale neskutočne krásna, oplatí sa po nej kráčať.“ (G. Németh)

Kniha je preňho siedmym divom. Vydal tri básnické zbierky, je členom Spolku slovenských spisovateľov a pochádza z Čiernej nad Tisou. Predstaviteľ katolíckej moderny Gabriel Németh nosí Boha vo svojom vnútri, uznáva ľudské hodnoty, neubližuje, odpúšťa ľuďom a ku každému človeku sa stavia ľudsky.

Učiteľka mu vystavila červenú

S čítaním kníh začal v detstve. Jeho obľúbeným spisovateľom je Rudolf Sloboda. Gabriel bol zaľúbený do kníh, mal zmysel pre literatúru. Písať začal preto, lebo chcel svoje pocity vypovedať na papier a odovzdávať ďalej čitateľom. Svoju prvú báseň venoval kamarátke, pri ktorej sa mu vždy rozbúchalo srdce. Vtedy navštevoval piaty ročník na základnej škole.

„Prvú ozajstnú báseň som venoval americkému prezidentovi Ronaldovi Reganovi s odkazom, aby prestal zbrojiť,“ hovorí člen SSS Gabriel Németh. „S touto básňou som sa chcel prihlásiť do Literárneho Trenčína. Chodil som do šiestej triedy. Na môj mladý vek to bola ostrá báseň. Ale učiteľka mi vystavila červenú a musel som napísať inú.“

Prvýkrát publikoval v roku 1982 v regionálnom týždenníku Slovo Zemplína. Vo svojej básni vyzdvihoval mier. Mal nesmierne dobrý pocit z toho, že sa s vlastnou poéziou môže podeliť s inými čitateľmi.

Mama je slovom mama

Gabriel vydal už tri básnické zbierky – Za súmraku, Slnko nad básňou a Rodinný album. Všetky knihy sa umiestnili na prvom mieste v literárnej súťaži Poetický Trebišov. K jeho múzam patrí matka a priateľka Denisa. V Gabrielových básnických zbierkach oslovia čitateľov verše plné lásky a vyznania žene, ktorú má nesmierne rád. Rodinný album venoval matke k jej životnému jubileu. Podporu v nej hľadá aj v ťažkých chvíľach. Matka je preňho tá, čo vždy poradí a pohladí. Otec ho brával na ryby a bol mu vzorom.

Noc je preňho inšpirujúca. Gabrielovi dáva nočný pokoj priestor na písanie, ktorý je v tejto hektickej dobe na nezaplatenie.

Po stopách katolíckej moderny

Pred niekoľkými rokmi si pod vianočným stromčekom našiel zbierku básní Modlitbičky od Milana Rúfusa. Poézia majstra básnika naňho zapôsobila až tak, že sa rozhodol písať v podobnom duchu. V Gabrielových veršoch možno nájsť hlboké myšlienky a zamyslenia.

K jeho ďalším učiteľom patrí Vojtech Kondrót, ktorý založil prvý literárny klub na Slovensku v Bratislave. Pre Gabriela to boli nezabudnuteľné chvíle. V roku 2006 sa stal členom SSS. Postupným získavaním vlastných skúseností na poetickom poli si zvolil cestu po stopách katolíckej moderny.

„Mladí ľudia sa odkláňajú od viery, a to je, myslím, na škodu,“ hovorí básnik Gabriel Németh. „Žijú rýchlym spôsobom života, a to podstatné im uniká. Myslia si, že vyznávať lásku Krista dnes nie je v móde. Vo väčšej miere uznávajú vlastnú skupinu priateľov a alkohol. Samozrejme, že sú aj mladí ľudia, ktorí si cestu k Bohu nájdu, ale je ich pomenej. Viera a náboženstvo sa vytráca zo života mnohých. Iná doba, iná generácia. Svet je raz taký. Myslím, že bez viery je človek stratený. Vždy by sme mali niečomu veriť,“ dodáva Gabriel.

Umenie je most, ktorý spája

Momentálne pracuje na románe Slzy pre bolesť. Stále si však nájde čas na napísanie niekoľkých veršov. Pozitívnu odozvu k svojej práci vníma najmä z radov strednej a staršej generácie. Postupne sa pridávajú aj mladšie ročníky, čo básnika nesmierne teší. V písaní ho podporujú rodičia, priatelia a známi.

„Ráno vypijem šálku kávy, potom píšem a pracujem na svojej ďalšej tvorbe. Poobede som v zamestnaní, keďže pôsobím aj ako knihovník,“ hovorí člen SSS Gabriel Németh. „Po večeroch čítam a študujem. Dnešná doba má príliš veľa básnikov. Pokiaľ však človeka baví písať a čítať, vždy má dôvod za niečím stáť a žiť. Umenie je predsa most, ktorý spája a nemusíme sa tomu brániť.“

Ukážka z tvorby Gabriela Németha

Autobiografická (Rodinný album)

Som taký,

ako ma stvoril Boh.

Mohol som stáť

na manekýnskom móle,

mať úsmev

značky Alain Delon,

o čosi krajšie vlasy.

Mať biely chrup

ako sneh za oknami.

Slovom vystrihnutý