Iuventa Michalovce je opäť slovenským ženským hádzanárskym majstrom. Jej hráčky v národnom play-off ukázali svoju silu, keď ním prešli bez straty kvetinky. V sobotu sa tak v Šali mohli tešiť už z piateho majstrovského titulu. O sezóne, budúcnosti, ale aj o tom prečo sa Iuventa nemôže viac presadiť v Európe sme sa porozprávali so športovým riaditeľom Iuventy Michalovce Jaroslavom Čúrnym, ktorý sa tejto funkcie ujal presne pred rokom.
Práve skončila sezóna, ktorú ste zavŕšili majstrovským titulom. Ako by ste ju zhodnotili?
„Bola moja prvá vo funkcii športového riaditeľa a som rád, že sme najhlavnejší cieľ - zisk majstrovského titulu - splnili. Samozrejme, hrali sme o viacero ďalších mét, ktoré sa nám z rôznych príčin dosiahnuť nepodarilo. A sezóna? Som spokojný s jej priebehom. Začiatky boli aj pre mňa ťažšie, postupne sa nám však na všetkých klubových frontoch podarilo vytvoriť skvele fungujúci tím, čoho výsledkom sú aj dosiahnuté úspechy, aké tento klub naraz v jednom ročníku ešte nedosiahol.“
Táto sezóna sa niesla v dvoch rovinách. V jeseni ste sa trápili, jarnú časť ste mali ale impozantnú.
„Je pravda, že prvá polovica ročníka priniesla menej spokojnosti. Nový rok sme strávili na treťom mieste tabuľky, zo Slovenského pohára sme vypadli už v semifinále. Ešte predtým sme nepostúpili z domáceho kvalifikačného turnaja Ligy majstrov a celkovo sme v pohárovej Európe dokázali zdolať iba turecký Uskudar Istanbul a talianske Sassari. V odvetnej časti po príchode trénera Packu sme zlepšili herný prejav, dosiahli cenné výsledky a aj vďaka tomu nám iba o chlp ušiel triumf v základnej časti WHIL. Áno, sezóna mala dve tváre, nuž aj preto urobíme všetko preto, aby sme naše výkony i výsledky stabilizovali.“
Športový riaditeľ Iuventy je so svojou prvou sezónou vo funkcii spokojný
Čím bol ten jesenný kŕč podľa vás spôsobený?
„To keby som vedel, tak teraz nehovoríme o kŕči, ale úspechu. Za seba i družstvo však môžem povedať, že sme robili vtedy i teraz všetko na sto percent.
Nepodarená jeseň viedla k odvolaniu trénera Józsefa Vuru. Prečo sa podľa vás tento tréner, ktorý do Michaloviec prichádzal s výbornými referenciami, nepresadil?
„Pre zahraničných trénerov je zrejme Iuventa zakliata. Predtým tu nepochodili Ukrajinci Garkavenko a Petrovskyj, naposledy ani Vura. Na jeho margo chcem povedať, že je veľkým odborníkom, hádzanej rozumie a veľa nás i mňa naučil. Žiaľ, čas rýchlo ukázal, že bez jazykových schopností bol akoby odrezaný. Svoje myšlienky - akokoľvek dobré - nedokázal preniesť na družstvo a to tým trpelo. Tento titul však patrí aj jemu, strávil u nás polroka a takisto si zaslúži poďakovanie.“
Vuru nahradil na lavičke Ján Packa. Za jeho éry sa hra výrazne zlepšila. Je s jeho angažovaním spokojnosť?
„Odpovedali ste si sám - za jeho éry sa hra výrazne zlepšila a to hovorí za všetko. Bol potrebným impulzom pre trápiace sa družstvo, prebral ho, tvrdo s ním pracoval. Zaviedol nové metódy, nový systém fungovania a to všetko vplývalo na družstvo pozitívne. Určite splnil naše očakávania a my sme radi, že v čase, keď sme to najviac potrebovali, neváhal a - prišiel, videl i zvíťazil.“
Apropo, Packa podpísal zmluvu iba do konca tejto sezóny. Ako je to s ďalšou jeho budúcnosťou v Michalovciach?
„Má ešte opciu na ďalšie dve sezóny a my ju chceme využiť.“
József Vura sa rozlúčil po prehre v semifinále Slovenského pohára ...
Národným play-off ste prešli expresnou rýchlosťou, keď ste majstrovský titul získali hneď po šiestich stretnutiach. Cítite to aj vy tak, že Iuventa momentálne na Slovensku nemá konkurenciu?
„Je pravda, že sme v uplynulej sezóne so slovenskými klubmi - či už v základnej časti alebo play-off - nestratili ani bod. Jedinou stratou v tomto smere bola len semifinálová porážka v Slovenskom pohári so Šaľou. Na druhej strane nemôžem povedať, že by nám výhry v základnej časti so Šaľou či Partizánskym spadli do lona samé. Neboli to ľahké zápasy, preto by som o našej konkurencii až tak nepochyboval. Spôsob, akým sme prešli play-off, bol však imponujúci a potešil nás.“
Opäť vám cez prsty unikol triumf vo WHIL, kde ste až do konca súťaže súperili s českým Veselím. Čo podľa vás rozhodlo o triumfe tohto tímu?
„Podľa mňa sa pod to podpísali zbytočné straty v jesennej časti. Prehrali sme - aj keď zaslúžene - v Olomouci, kde Šaľa, Poruba či Veselí nezaváhali. Takisto sme stratili bod v Moste, kde síce spomínaní súperi prehrali, ale my sme tam ešte pár minút pred koncom vyhrávali o šesť gólov 20:14. A čo sa týka súperenia s Veselí, zbytočne sme doma prehrali až o desať gólov. Výkonnostný rozdiel medzi našim celkom a HC Britterm tento deficit v skóre rozhodne neodzrkadľoval a to sa potvrdilo aj v odvetnom súboji na veselskej palubovke, kde sme nešťastne prehrali o jediný gól.“
Česká ženská hádzaná je momentálne na vzostupe. Ich družstvá ukázali v tejto sezóne obrovský progres, navyše národný tím postúpil na Majstrovstvá Európy 2012 v Holandsku. Na rozdiel od nej slovenská ženská hádzaná stagnuje. Vo WHIL-ke máme iba päť družstiev. Prečo?
„To nie je otázka pre Iuventu. My robíme všetko preto, aby sme boli vždy najlepší. Samozrejme, vnímame, že zostup slovenskej časti WHIL stíha aj nás - hráme menej ťažších zápasov, chýba väčšia konkurencia. Dopláca na to aj reprezentácia, kde ma tréner Sabadka stále výraznejší problém vybrať si káder. Je to škoda, ale kde niet dostatok peňazí na prvú slovenskú ligu, ťažko možno očakávať, že sa nájdu financie na spoločnú slovensko-českú súťaž.“
Iuventa síce na Slovensku kraľuje, no na Európu je to málo. Aj v tejto sezóne sa vám nepodarilo v európskych pohároch presadiť. Prečo to tak podľa vás bolo?
„Aj nás mrzí, že sme v pohárovej Európe neprehovorili výraznejším spôsobom. Odštartovalo to nevydareným domácim turnajom Ligy majstrov, kde sme v rozhodujúcom súboji o postup zaslúžene podľahli českému Veselí. Potom sme síce hravo zvládli talianske Sassari, ale skutočný úspech sme mohli dosiahnuť v konfrontácii so švédskym Sävehofom. Dodnes mám pred očami záverečné minúty tohto dvojzápasu. Prvý súboj sme prehrali o štyri góly 33:37. V tom druhom sme ešte v 54. minúte viedli 24:22. Toľko žrdí a zahodených šancí v tak krátkom úseku som ešte nevidel. Žiaľ, do konca stretnutia sme už neskórovali, súper kontroval trikrát a prehrali sme. Je to škoda aj preto, že Sävehof potom narazil na dánskeho giganta z Viborgu.“
Čo momentálne najlepšiemu slovenskému tímu chýba, aby sa presadil aj v Európe?
„Z materiálnej stránky v podstate nič - v tomto smere máme všetko, čo potrebujeme, ba dovolím si povedať, že podmienkami prevyšujeme aj omnoho renomovanejšie kluby. Hádzaná sa však hrá na ihrisku a tam nám možno chýbajú väčšie skúsenosti. Trénera európskeho formátu už máme, veď Ján Packa bol pri piatich triumfoch Hypa Niederosterreich v Lige majstrov. Pevne veríme, že jeho prítomnosť na našej lavičke naštartuje družstvo aj zaujímavejším európskym smerom.“
Maďarského lodivoda vymenil Ján Packa, ktorý Iuventu nasmeroval k piatemu majstrovskému titulu
Iuventa piatym majstrovským titulom zavŕšila jednu úspešnú éru, keď v desiatich po sebe idúcich sezónach jej hráčky získali päť majstrovských titulov. Je v sile družstva posunúť sa ešte ďalej?
„O tom nepochybujem.“
Určite sa už pozeráte na ďalšiu sezónu. Môžete prosím konkretizovať o ktoré hráčky, alebo aspoň o ktorý post by ste sa chceli pred nasledujúcou sezónou posilniť?
„Žiadne mená v tejto chvíli ešte neprezradím, ale každopádne by sme sa chceli posilniť na poste spojky.“
Okrem ženského tímu sa z majstrovského titulu tešili aj staršie dorastenky a juniorky vyhrali prvú ligu žien. Navyše v hre o majstrovský titul sú do posledného kola aj mladšie dorastenky a takisto si na medailu trúfajú žiacke tímy. Je tento rok poznačený medailovou žatvou Iuventy?
„Spomenuli ste tri zlaté medaily, teoreticky je v hre ešte štvrtá a to ešte čakajú národné šampionáty na staršie a mladšie žiačky, v prípade ktorých obhajujeme lanské zlato. A že je to žatva? Nazvite si to ako chcete, mňa viac zaujíma to, ako to dokážeme zúročiť, koľko hráčok sa dokáže presadiť do ženského družstva, čo z toho „zlatého ošiaľu“ vyplynie pre samotný klub. Toto je dôležitejšie ako medaily či poháre - tie už nemáme kde ukladať. Privítali by sme, keby sme ženské A-družstvo pravidelne zásobovali aspoň dvoma hráčkami každoročne z vlastnej liahne. Tým ale nechcem povedať, že nemám z uvedených úspechov radosť. Veľmi ma teší, že sme ich dosiahli, lebo to vôbec nebolo jednoduché, ale ako som povedal, až čas ukáže, ako a čo sme z toho vyťažili.“
Zjavne ste však vyťažili nové trénerské tváre. Čo vy na to?
„Áno, hneď po príchode do funkcie som stál pred hotovou vecou - ako obsadiť funkcie pri realizačných tímoch junioriek a starších dorasteniek. Voľba akosi automaticky padla na Mariannu Nemčíkovú, ktorá mala prakticky nulové trénerské skúsenosti. Dodnes si pamätám jej prvý tréning, ale aj vôbec prvé víťazstvo na turnaji v Otrokoviciach proti Senici (20:16). „Maňa“, ako ju všetci poznáme, sa zahryzla do práce a neskôr dokonca hráčsky pomohla prvoligovej juniorke spôsobom, aký je jej vlastný. Pri juniorkách, ktoré v tréningovom procese fungovali spolu so staršími dorastenkami, to až také jednoduché nebolo. Prakticky celý august som si s tým lámal hlavu. Na starosti ich mal mať Roman Lamač, ktorý však zo zdravotných dôvodov v klube skončil. Prevzal ich Peter Szollosi, ktorý po domácej prehre s Močenkom v treťom kole, takisto ukončil svoju činnosť. Taktovku sme teda zverili Mariánovi Ujhelymu a oplatilo sa. Všetci traja - vrátane šéftrénera mládeže Tomáša Hlavatého - odviedli dobrú robotu a výsledkom sú prvenstvá v prvej lige žien i staršom doraste. Opomenúť nemôžem ani mladší dorast, kde šéfoval Dušan Daniš so Soňou Bačíkovou. Novotvoriace sa družstvo bez výraznejších individualít dotiahli na čelo tabuľky a hoci Bytča už pravdepodobne v poslednom kole doma nezaváha, i druhé miesto bude krásnym výsledkom.“
Peter Brendza
