Michalovské futbalové A-mužstvo kedysi hrávalo majstrovské zápasy proti Sparte Praha, Bohemiansu Praha, Ostrave či Nitre. Na štadióne bolo 3-tisíc divákov a autá fanúšikov stáli až po pol kilometre vzdialený pivovar (v súčasnosti je tam OC Zemplín). To nie je sci-fi, ale futbalová realita zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Spomínané fakty nespomínam náhodou. Počas celého kalendárneho roka si totiž organizovaný michalovský futbal pripomína 100. výročie svojho vzniku. Preto nebude od veci, ak v niekoľkých článkoch uvediem jeho najslávnejšie sezóny. Celých sedem sezón Michalovčania nastupovali proti popredným slovenským a českým celkom. Boli totiž účastníkmi II.celoštátnej ligy. Išlo o druhú najvyššiu súťaž. Telovýchovná jednota Zemplín Vihorlat (vtedajší názov klubu) v nej účinkovala v rokoch 1969 -1972 a potom aj v rokoch 1975 až 1977. V posledne uvedenom roku bola táto súťaž zrušená. Zemplínčania preto pokračovali v I.Slovenskej národnej lige. Netreba však zabúdať ani na účinkovanie tímu od Laborca v moravsko-slovenskej lige. Zotrval v nej až päť súťažných ročníkov. Konfrontácia s českými kolektívmi bola pre východniarov veľmi prospešná. Český klubový futbal bol totiž na viditeľne vyššej úrovni ako slovenský. Preto stretnutia proti celkom spoza rieky Moravy boli dobrou školou. V tých časoch michalovský futbal vyprodukoval dve výrazné osobnosti. V rokoch 1961 až 1971 to bol kanoniersky kráľ Ladislav Hurčík. Populárny bombardér s prezývkou Kajla vsietil v majstrovských dueloch dovedna 115 gólov. Ide o historicky najlepšieho strelca michalovského futbalu. Do pamäti fanúšikov sa však nezmazateľne zapísal aj Karol Kráľ. Zo spomienok priaznivcov najrýchlejšej kolektívnej hry vyplýva, že mal veľký čuch na góly. V 222 zápasoch ich dal 75. V 60. a 70-tych rokoch tu však boli aj ďalšie osobnosti. Tu sú ešte stále zvučné mená: Ondo, Dojčák, Smetana, súrodenci Veľásoví, Gyombér a iní. Futbal mal v Michalovciach veľký zvuk. No a v tom čase účinkovali v československej súťaži aj hádzanári. Na ihrisku u súčasných Saleziánov sa tiesnilo až 2-tisíc ľudí. Raz darmo súboje proti Karvinej, Frýdku-Místku, Prešovu či Dukle Praha boli veľkým lákadlom. Veď išlo o najvyššiu súťaž. Takže, vo vtedy 20-tisícových Michalovciach (mali vtedy zhruba veľkosť súčasného Trebišova) naplno pulzoval športový život.
Ján Čúrny
