Michalovský futbal má za sebou ďalšiu nepodarenú jesennú časť. V nej zaostali zverenci trénera Alberta Rusnáka výrazne za očakávaním, keď v devätnástich zápasoch zaznamenali osem výhier, dve remízy a deväť prehier, čo im stačí, so ziskom dvadsiatichšiestich bodov, iba na siedme miesto. To zaostáva za očakávaním asi všetkých, vedenia klubu, realizačného tímu, hráčov, či fanúšikov. Po skončení jesennej časti sme sa porozprávali s trénerom MFK Zemplín Albertom Rusnákom. Prvú polovicu rozhovoru s michalovským kormidelníkom prinášame teraz, druhú, v ktorej hovorí aj o svojej budúcnosti na lavičke MFK Zemplín vám prinesieme v najbližších dňoch.
Pán tréner, máte za sebou jesennú časť. Ako by ste ju zhodnotil?
„Z môjho pohľadu by som ju hodnotil ako priemernú. Skôr s ňou musím vyjadriť nespokojnosť, ako spokojnosť. Tie výsledky alebo herný prejav, hlavne v niektorých domácich zápasoch, nebol taký, aký by som očakával. Musím povedať, že niektorí hráči ma sklamali. Všetky posily sa totiž neujali. Nemôžem to však povedať o všetkých. Jenčo, Jurčo či Peréz, boli určite pre michalovský futbal prínosom a budú nim aj naďalej. Z ostatných som až taký dobrý dojem nemal. Týka sa to hlavne Sedláka, Garela, či Immorlana, ktorí striedali dobré výkony, s tými slabšími. Za svojou výkonnosťou ale zaostali aj ďalší hráči.“
Poďme ešte k tomu priebehu jesene...
„Na môj vkus sme dostali v týchto devätnástich kolách veľmi veľa gólov. Úvod sme mali vynikajúci, keď sme z piatich zápasov zaznamenali dvanásť bodov a boli sme lídrom tabuľky. S touto časťou môžem vyjadriť spokojnosť. Následne ale prišli štyri prehry v rade, čo toto mladé družstvo psychicky ubilo. Bolo to teda, ako na hojdačke. Dôležité bolo aj to, že sme nedokázali bodovať s družstvami z vrchu tabuľky, či už s Podbrezovou, Sencom alebo Šaľou. Práve tieto mužstvá sú v prvej štvorke a my sme s nimi neuspeli, čo má za dôsledok naše postavenie v tabuľke. Sme na siedmom mieste, s čím určite nevládne spokojnosť.“
V čom vlastne vidíte hlavné príčiny tohto umiestnenia?
„Jednoznačne to pripisujem nevyrovnanosti výkonov. Nie je totiž mysliteľné to, že najskôr podáme vynikajúci výkon proti Dunajskej Strede a potom o dva týždne úplne bezkrvný výkon proti Dolnému Kubínu.“
Čomu pripisujete to, že družstvo nevedelo ustáliť výkony či výsledky, keď striedalo lepšie momenty s tými horšími?
„Možno ti pripísať aj tomu, že máme druhé najmladšie družstvo v súťaži. Nezabrali však ani skúsenejší hráči, ktorí tých mladých mali niekedy potiahnuť. Niekedy bol opak pravdou, keď družstvo ťahal iba osemnásťročný Kovaľ. Tí starší, skúsenejší, sa niekedy len viezli.“
Bolo to teda hlavne preto, že máte mladé mužstvo?
„Nebolo to iba tým, no bol to najdôležitejší fakt. Máme mladé družstvo a tí skúsenejší, od ktorých sme čakali, že tú úroveň držia, tak ju nedržali. Napríklad taký Gamkrelidze, ktorý tu je už asi päť rokov. Ten striedal vynikajúce výkony, s nie priemernými, ale dokonca podpriemernými. Viac som určite očakával aj od Sedláka, či Čarnotu. Ja však verím, že to bolo tou klímou, čo tu bola. Nastala veľká fluktácia dokonca aj počas rozbehnutej sezóny. Prišiel Šitov, ktorý po niekoľkých týždňoch aj odišiel. Prišli Sedlák s Perezom, odišli ďalší, ako napríklad Torres a Zonzon. Nedodržali sme teda to, čo sme si pred sezónou predsavzali, čiže stabilizovať káder. Určite to vplýva na hráčov, keď vidia, že možno tu už zajtra nemusia byť. Bolo tam teda viac aspektov, nedával by som to iba tomu, že sme mali mladé mužstvo.“
Po prvých kolách sa vám darilo, keď ste boli po 5. kole na prvom mieste. Kde podľa vás nastal ten zlom, keď mužstvo najskôr bojuje o špicu a potom o horší stred tabuľky?
„Zlomilo sa to po tom piatom kole, kde sme nešťastne prehrali na pôde Dunajskej Stredy. Dovtedy to bolo ok.“
Podľa vás teda bol ten zlom v Dunajskej Strede, kde ste ešte desať minút pred koncom vyhrávali 1:0, no nakoniec prehrali 1:2 ...
„Možno ho hľadať aj tam. Prišli sme tam s defenzívnejšou taktikou, čo nám aj vychádzalo. Dali sme gól Regálim pätnásť minút pred koncom a my ten zápas nakoniec neudržíme. Rozhodli tie skúsenosti, ktoré naše mladé družstvo len zbiera. Práve tam sme začali tu štvorzápasovú sériu prehier, čo by sa podľa mňa v prípade lepšieho výsledku v Dunajskej Strede nestalo. Druhý náš zlom nastal v Liptovskom Mikuláši, kde sme boli prvý polčas lepším družstvom a v druhom sme v priebehu niekoľkých minút štyrikrát inkasovali. To sú dva psychické rany, myslím tie štyri prehry a prehru v Mikuláši, ktoré počas jesene mužstvom výrazne pohli.“
Nemyslíte si, že družstvu uškodil aj odchod Milana Krmpotiča?
„Myslím, že ani nie. Vedenie klubu sa rozhodlo s ním nepredlžiť kontrakt a ja som to musel rešpektovať. Milan mal nato dlhý čas ukázať trénerom a funkcionárom, že patrí do mužstva. Samozrejme, mal aj dobré zápasy. Mal tu veľmi dobré zázemie, veľa kamarátov a aj preto sa možno pri jeho odchode zdvihla negatívna vlna. Keď si ale spätne pozrieme Milanove pôsobenie, nebol svojimi výkonmi oveľa lepší, ako hráči, ktorí sú tu teraz. Keď sa chceme uberať cestou stavania na mladých odchovancoch, ktorí tu následne potiahnu nejakú päťročnicu, jeho ďalšie pôsobenie tu nemalo zmysel.“
Z ôsmich výhier ste až štyri zaznamenali na súperových trávnikoch. Dalo by sa povedať, že sa vonku hrá družstvu lepšie ako doma?
„Ono to tak vyzerá. Divák v Michalovciach je totiž veľmi náročný. Ten by nás najradšej videl v Corgoň lige, kde by sme sa radi videli všetci. Nie vždy to však ide tak, ako by sme všetci chceli. Našou stratégiou bolo byť doma neporazený a priniesť z vonku nejaké body. Hráčom sa však asi hrá vonku lepšie. Nie sú pod takým tlakom, ako doma. Aj tie návštevy v prvej lige nie sú také vysoké. Napríklad v Dubnici prišlo na zápas asi dvesto ľudí. Hráčom sa tak hrá inak ako doma, kde keď sa nepodarí streliť gól v prvých dvadsiatich minútach, prichádza piskot a nadávky z tribúny. Na našich mladých chlapcov to veľmi pôsobí. Aj mne pripadali vonku uvoľnenejší.“
Je to možno aj preto, že do Michaloviec prichádzajú tímy prevažne s defenzívnou taktikou?
„Môže to byť aj tým. V tejto súťaži chodí väčšina tímov vonku „betónovať“. My nemáme taký káder ako Barcelona, že rozoberieme všetko. Snažili sme sa o kombinačnú hru, no nie vždy to vyjde. Trúfam si povedať, že keď v našom strede poľa nie sú Danko s Kovaľom, naša hra vyzerá hrozne. To bolo vidno aj proti Dolnému Kubínu.“
Druhú časť rozhovoru vám prinesieme čoskoro ...
(pb)
