Rok 2012 priniesol viacero športových udalostí. V krátkych cykloch postupne zhodnotíme účinkovanie jednotlivých kolektívnych športov v Michalovciach. Začíname futbalistami MFK Zemplín. Tí v tomto roku oslavovali vzácne jubileum, keď michalovský futbal slávil storočnicu. Storočnica ale vytúžené úspechy nepriniesla. MFK Zemplín totiž pokračoval vo výkonoch zo záveru jesennej časti minulého roka. Ale poďme pekne po poriadku ...
Petržela mužstvo neprebral
Michalovských futbalových fanúšikov privítalo na začiatku jarnej časti umelé osvetlenie, ktoré na futbalový štadión namontovali počas zimnej prestávky. Umele svetlá ale zlepšené výkony nepriniesli. Michalovskí futbalisti totiž pokračovali vo výkonoch zo záveru jesennej časti. Štyri prehry v rade a hrozivé skóre 3:13 nenechali chladným ani vedenie klubu. To sa po domácej prehre s Liptovským Mikulášom (1:3) rozhodlo konať a ukončilo spoluprácu s vtedajším lodivodom Vlastimilom Petrželom. Jeho zverenci boli síce po jedenástich kolách na prvom mieste a boli v hre o postup, no počas jarnej časti strácali na lídra súťaže Myjavu hrozivých dvadsať bodov. Český lodivod nedokázal v jarnej časti prebrať mužstvo z útlmu, ktorý nastal na konci jesene, a tak sa musel porúčať.
Český trénerský mág na lavičke MFK Zemplín neuspel
Cesta stavania mladíkov
Petrželová anabáza v Michalovciach sa tak po roku a pol skončila. Spolu s lodivodom skončil aj kapitán družstva Jakub Hottek. Nástupcom českého kormidelníka sa stal vtedajší tréner staršieho dorastu Albert Rusnák. Od toho sa čakalo, že preberie družstvo k lepším výkonom. To sa mu sčasti aj podarilo, pretože družstvo začalo hrať moderný kombinačný futbal, no zakaždým vyhorelo v koncovke. Veľkým pozitívom roboty nového lodivoda sa však stalo, že sa MFK Zemplín začal uberať cestou dávania šancí talentovaným mladíkom. V prvom tíme sa tak ocitli nielen Kunca, Korijkov, Danko, Kovaľ či Bréda, ktorí tu boli aj za Petrželu, ale aj Podhorín, Hromada, Leško, Jacko alebo Regáli. Treba podotknúť, že všetkých týchto hráčov viedol Rusnák v staršom doraste a nebál sa ich vytiahnuť do prvého tímu.
Nový lodivod Albert Rusnák začal raziť cestu mladých hráčov
Nová metla výrazné zlepšenie nepriniesla
Kto však očakával s príchodom Rusnáka výrazne výsledkové zlepšenie, zostal sklamaný. Dve remízy 0:0 a dve prehry 0:2 znamenali, že Michalovčania na domáci gól čakali dlhočíznych 454 minút. Gólové suchoty prelomili Michalovčania až v 1. kole jesennej časti novej sezóny. Rusnák tak čakal na domáci gól 384 minút. Iná situácia ale bola vo výsledkoch na ihriskách súperov. Tam dokázal Rusnák so svojimi zverencami triumfovať v Petržalke (1:0), Liptovskom Mikuláši (1:0) aj v poslednom kole na pôde Dolného Kubína (4:2). Aj tieto výsledky mali za dôsledok to, že hráči MFK Zemplín ukončili svoju ôsmu druholigovú sezónu s vyrovnanou bilanciou trinásť výhier, sedem remíz a trinásť prehier, so ziskom štyridsiatichšiestich bodov a mierne pasívnym skóre 41:46, na šiestom mieste tabuľky.
Takejto radosti bolo počas celého roka pomenej
Herné aj výsledkové trápenie
Počas krátkej letnej prestávky nastal (ako inak) ďalší výrazný prievan v šatni. Opäť neostal kameň na kameni a zase sa ukázalo, že koncepčná práca sa momentálne v michalovskom futbale nenosí. Do kádra pribudla trinástka hráčov, rovná desiatka z neho ubudla. Nastala tak cesta (vraj posledná) opätovného budovania mužstva. Ani to však výrazne výsledkové zlepšenie neprinieslo. Michalovčania síce svoju deviatu druholigovú sezónu odštartovali dobre, keď v prvých piatich kolách zaznamenali štyri výhry a trónili na prvom mieste. Kto však vidí veci reálnejšie, musel uznať, že tieto výsledky boli len dôkazom ľahšieho žrebu na začiatku súťaže a pri silnejších súperoch sa očakával tabuľkový pád. Ten aj nastal. MFK si na svoje konto pripísal štyri prehry v rade a jarné trápenie pokračovalo. Síce po štyroch prehrách prišla taká istá séria bez prehry, no potom MFK Zemplín trikrát kapituloval a v tabuľke klesol na siedme miesto. Michalovčania podali asi najlepší výkon roka v stretnutí sedemnásteho kola proti Dunajskej Stredu. Dovtedajšieho lídra do ničoho nepustili a len vinou viacerých zahodených šancí zvíťazili „iba“ 1:0. Zdalo sa, že družstvo sa tak môže na konci jesene vyšvihnúť vyššie. Bohužiaľ, prišla prehra v Podbrezovej a domáca remíza s Dolným Kubínom 1:1, sa skôr ráta ako strata. Aj to bol dôsledok toho, že zverenci trénera Alberta Rusnáka skončili po jesennej časti s dvadsiatimišiestimi bodmi, za osem výhier dve remízy a deväť prehier, na siedmom mieste tabuľky. S týmto umiestnením však nemôže byť spokojný nik.
Vydarené oslavy storočnice
Nebolo to však len o negatívach. Michalovský futbal v tomto roku oslávil sto rokov, čo si predstavitelia klubu pripomenuli viacerými vydarenými akciami. Storočnici najskôr predchádzalo vybudovanie umelého osvetlenia. To dodalo už dovtedy modernému futbalovému stánku ešte väčšiu vážnosť. Postupu do elitnej Corgoň ligy po jeho nainštalovaní už nebráni nič. Iba ...
Do Michaloviec zavítal aj slávny Juventus Turín
Prvou vydarenou akciou bol augustový dorastenecký turnaj Michalovce Cup. Funkcionárom MFK Zemplín sa podaril husársky kúsok, keď do Michaloviec dokázali dostať talianskeho giganta Juventus Turín. Ten počas letnej prestávky lovil v michalovských vodách, keď do jeho kádra pribudli dvaja reprezentanti do 17 rokov Atila Varga a Jakub Hromada. Spomenutá dvojica sa tak z Michaloviec dostala rovno do tímu slávneho klubu a jasne sa ukázalo, že v michalovskom futbalovom klube sa pracuje výborne s mládežou. Poďme však k spomenutému turnaju. Na ňom sa okrem Juventusu predstavil aj španielsky Villareal či už tradičný účastník poľská Legia Varšava. Vrcholom osláv storočnice bolo galapredstavenie, ktoré sa uskutočnilo v sále MsKS. Práve vtedy bolo do michalovskej siene slávy uvedených sedemnásť osobností futbalu v tomto meste. Spomenutá sieň slávy uzrela svetlo sveta v závere jesennej časti, kde ju slávnostne otvorili v priestoroch futbalového štadiónu primátor mesta Viliam Zahorčák a predseda predstavenstva MFK Zemplín Igor Šoltinský.
Aj taký teda bol rok 2012. Pravdu povediac, rok storočnice nebol pre michalovský klub najúspešnejší. Očakávania boli obrovské, no výkony a hlavne výsledky za nimi výrazne zaostali. Chyby sa stali na každom fronte. Urobili ich hráči, tréneri a nevyhli sa im ani funkcionári. Dúfajme, že nasledujúci rok bude pre michalovský futbal úspešnejší a na jeho konci budeme môcť povedať, že je nasmerovaný tam, kam už dlhšie podmienkami patrí. Po tomto roku to povedať nemôžeme ...
Peter Brendza
