Vedci zaoberajúci sa štruktúrou chemických látok dokážu na základe chemického vzorca perfektne určiť aké bude mať látka vlastnosti a ako sa bude správať. Iba pri jednej látke ich predpovede celkom prepadli – a tou látkou je voda.
Čo je živá voda?
Je to taká voda, v ktorej môže byť prítomný vesmír, odkiaľ vyžaruje životná sila, ktorá má tiež vzťah k telu, duši a duchu človeka
Th.Schwenk
Voda sa správa v rozpore s inak fungujúcimi teóriami, vyplývajúcimi zo zákonitostí periodickej tabuľky prvkov. Mala by mať bod topenia okolo mínus 100°C, bod varu asi pri mínus 80°C a za normálnej teploty by teda mala byť plynom! Ale ona sa topí pri 0°C a vrie pri 100°C a tekuté skupenstvo má rozpätie viac než 100 teplotných stupňov. To, že je voda za normálnej teploty tekutá, je úplná fyzikálno-chemická anomália! A vôbec nie jediná. Zo všetkých známych tekutých a pevných látok má voda najväčšie špecifické teplo (množstvo tepla, ktoré je potrebné k ohriatiu určitého množstva látky o jeden stupeň). K ohrievaniu a ochladzovaniu vody dochádza vďaka tomu nesmierne pomaly, čo má zásadný vplyv na podnebné podmienky na Zemi – nebyť vody, dochádzalo by k extrémnemu, rýchlemu a "smrtiacemu" striedaniu teplôt. Známa je anomália hustoty. Tak ako ostatné tekutiny sa voda pri ochladzovaní zmršťuje, jej hustota stúpa a stáva sa ťažšou. Pri teplote 4°C však voda toto svoje správanie mení, pri ďalšom ochladzovaní sa stáva opäť ľahšia. Voda blížiaca sa svojou teplotou bodu mrazu sa preto nachádza vždy pri hladine a vďaka tomu zamŕzajú jazerá a rybníky odhora, zatiaľ čo v hĺbke sa nachádzajúca hustá tekutina, ktorá má teplotu 4°C, umožňuje vodným živočíchom prežiť zimu. Ďalším udivujúcim faktom je to, že voda nie je jedovatá. Že to predsa vie každý? Z chemického hľadiska to nie je v žiadnom prípade samozrejmosťou. Všetky zlúčeniny prvkov 6. periodickej tabuľky s vodíkom (teda H2S, H2SE, H2TE) sú silne jedovaté – s jedinou výnimkou a tou je voda. Úzky vzťah medzi vodou a životom na Zemi môžeme pozorovať nielen prostredníctvom fyzikálno-chemických reakcií, ale i cez fascinujúci svet tvarov a foriem. Život pozná neskutočne veľa foriem a ako všetky tieto formy povstali z vody, alebo vďaka vode, musí voda tiež mať schopnosť byť prostredníkom veľkých formotvorných síl. Na hladine i vo vnútri vody sa v pohybe odohráva neustále vznikanie a zanikanie tvarov. Keď voda prúdi, nepohybuje sa väčšinou chaoticky, ako si možno väčšina ľudí predstavuje.
Ak sa dá pomocou rôznych, i celkom jednoduchých pokusov overiť, voda uvedená do pohybu začína prúdiť v určitých typických formách (špirály, vlny, víry...), ktorých zákonitosti sa znova a znova objavujú a sú základom utvárania tvarov v oživenej prírode. Theodor Schwenk bol vo svojej známej knihe "Citlivý chaos" (Das sensible Chaos) schopný ukázať, že tieto vodné útvary majú podobu pripomínajúcu tvary orgánov, respektíve, že vznikajú podľa tých istých zákonitostí utvárania, ako orgány živých bytostí. A tak voda, ktorá svojou látkovosťou je beztvárna, ktorá nemá žiadnu vlastnú formu, stáva sa vďaka pohybu prostriedkom všetkých možných formovaní, neustáleho utvárania premeny podôb, dejiskom nevyčerpateľnej aktívnej schopnosti obnovy.
Spracované podľa materiálov „Institut für Strömungswissenschaften, SRN“ http://www.stroemungsinstitut.de
Bio Dobrotka, Elena Bindasová
POZOR: pokiaľ máte nejaké zdravotné problémy a radi by ste požiadali o radu, neváhajte nám napísať email na redakcia@novinyzemplina.sk. My sa opýtame za
