Pozdišovce, ktoré sú historickým skvostom Zemplína sú známe nielen pozdišovskou keramikou, ale aj futbalom , ktorého prvými nositeľmi boli v 15. storočí práve pozdišovskí hrnčiari. Aké boli začiatky pozdišovského futbalu vám teraz priblížime.
Prvým naozajstným priekopníkom futbalu v Pozdišovciach bol ale Karol Stuchlý, bývalý československý futbalový internacionál, ktorý tu istý čas pôsobil. Aj vďaka nemu, pretože bol aj vynikajúcim rečníkom, futbalu v Pozdišovciach sa začalo venovať čoraz viac mládeže. Zo začiatku sa futbalu venovali iba deti z vysokopostavených rodín, no neskôr sa pridali aj chudobnejší, ale tí mali ťažšie podmienky. Málokedy mali futbalovú loptu a často im ju nahrádzala obyčajná handra stočená do klbka, no vynikali o to väčšou chuťou a bystrosťou hry, boli iniciatívnejší a priebojnejší.
Medzi rokmi 1935-39 sa futbal začal meniť z pouličného na prestížny, nakoľko sa začalo hrať už aj medzi dedinami. Začali sa priateľské dojednávania medzi súperiacimi dedinami, nakoľko ani jedna dedina v tom čase ešte nemala plne vybavené ihrisko, tak sa často stávalo, že tesne pred zápasom sa ešte požičiavali bránky z jednej dediny do druhej. Obdobie roku 1939 bolo poznačené začiatkom vojny a futbalové dianie v dedine bolo prerušené, no ani to neodradilo futbalistov a v roku 1941 sa prihlásili do súťaže v prešovskej župe. Išlo o najnižšiu súťaž v regióne, ktorá v čase vojny bola neregulárna a pre vojnové obdobie, ani nedokončená.
Prvá TJ Iskra Pozdišovce
Po ťažkých vojnových rokoch začal v roku 1946 organizovať futbalový život v dedine Janko Mižík, ktorý sa stal prvým predsedom Telovýchovnej jednoty Iskra Pozdišovce. V tej dobe sa Pozdišovce prihlásili do futbalovej súťaže organizovanou futbalovou sekciou v Michalovciach, a tak sa začala éra organizovaného futbalu v Pozdišovciach. Hneď od začiatku sa Pozdišovciam darilo, a tak postúpili do vyššej súťaže a ukázali, že sú futbalovou veličinou. Päťdesiate roky boli zlomové nakoľko v obci bolo založené Jednotné roľnícke družstvo a to podporovalo miestnych športovcov a pridelilo im pozemok na výstavbu ihriska. Na budovaní futbalového ihriska a kolektívu sa podieľali mnohí vtedajší funkcionári a hráči, ako napríklad Michal Kroj, Michal Poľaško, Michal Kráľ, Andrej Bruňo, Pavol Parikrupa, Michal Lukáč a ďalší. Ich zásluhou boli položené základy k ďalším úspechom. Príchodom ďalšie futbalového funkcionára do Pozdišoviec Mikuláša Benetína, sa na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov začal v Pozdišovciach futbal uberať novou priamočiarejšou cestou a začala sa zatiaľ najtvorivejšia éra pozdišovského futbalu.
Zlatý vek
Hoci jesennú časť okresnej súťaže v ročníku 1959/1960 začali veľmi nepresvedčivo, aj keď boli papierovými favoritmi, už v jarnej časti sa všetko zmenilo. Do mužstva prišli nové tváre, trénovať sa začalo trikrát do týždňa a výsledky sa dostavili. Pozdišovce súťaž skončili na druhom mieste s 33 bodmi za rezervou michalovského Zemplína. O úspech a ďalší rozvoj sa pričinili hlavne dvaja hráči, ktorí boli postrachom mužstiev. Stručka a Janík, ako nebezpečný kanonier a neprekonateľný brankár. V nasledujúcom ročníku 1960/61 sa im darilo a kráčali od víťazstva k víťazstvu. Po poslednom jesennom kole obsadili prvé miesto pred ČH Strážske. V boji o československý pohár postúpili až do tretieho kola, kde ich vyradila Snina. V okresnej lige nakoniec skončili druhí za rezervou Zemplína o jeden bod a pred ČH Strážske. Po letnej prestávke Pozdišovce nastúpili veľmi ambiciózne a počas jesennej časti neokúsili prehru. Mužstvo bolo vekovo vyzreté a zohrané, hralo prvé husle v okresnej lige. Ich hra bola aj pre divákov taká lákavá, že často ich fanúšikovia boli ochotní cestovať za svojimi futbalistami aj do vzdialených dedín.
Obdobie temna
Po troch úrodných rokoch, nastal v ročníku 1962/63 pokles výkonnosti. Nielen v mužstve, ale aj vo výbore nastali nezrovnalosti, čo sa odrazilo v celkovom ponímaní športu v dedine. Došlo k odstúpeniu funkcionárov a nakoniec v nasledujúcom ročníku boli Pozdišovce vylúčené zo súťaže za inzultáciu rozhodcu. Už sa zdalo , že pozdišovský futbal sa z toho nepozbiera , no cez letnú prestávku bolo povolané bývalé vedenie. Bolo treba, aby sa futbal v Pozdišovciach uberal inou cestou. ČS zväz výchovy a športu v Michalovciach poskytol finančnú pomoc na oplotenie ihriska a futbalisti potvrdili, že futbal v Pozdišovciach má hlboké korene. Po letnej prestávke nastúpilo úplne nové mužstvo tvorené hlavne z 17-18 ročných odchovancov dorastu. Vo futbalovom ročníku 1963/64 skončili po jesennej časti na 6. a v jarnej časti na 4. mieste a celkovo z 20-tich odohratých zápasov až 10 vyhrali.
Turnaj „ O putovnú vázu“
V ročníku 1965/66 bol z podnetu Mikuláša Benetína bol založený futbalový turnaj „O putovnú vázu“ pozdišovskej keramiky. Prvýkrát bol turnaj uskutočnený pri príležitosti 400. výročia vzniku hrnčiarstva v Pozdišovciach a 20. výročia oslobodenia našej vlasti. Prvý ročník sa skončil víťazstvom futbalistov bukózy Hencovce, druhý ročník zvíťazili futbalisti Družstevníka Trhovište. V treťom a štvrtom ročníku si putovnú vázu odniesli futbalisti Zemplínskej Širokej. Piaty ročník si prvenstvo neobhájili a Zemplínska Široká podľahla Slavoju Sečovce. Šiesty ročník sa skončil dramaticky po pokutových kopoch medzi Slavojom Sečovce a Chemkom Strážske a prvenstvo si vybojovali „Chemkári“. Siedmy ročník bol ešte dramatickejší a víťaza sme nespoznali ani po pokutových kopoch, a tak žreb rozhodol, že putovnú vázu si odnesú futbalisti Malčíc. V nasledujúcich dvoch rokoch si už putovný pohár odniesli domáci, keď postupne porážali predchádzajúcich víťazov. Počas svojho trvania sa turnaj teší veľkej obľube tak zo strany hráčov, ako aj fanúšikov.
Konečne v I.“B“ triede
Návrat pozdišovských futbalistov do okresnej ligy po ich vypadnutí sa im podaril až po troch rokoch v ročníku 1967/68, ale nepresvedčivo. Aj keď po jesennej časti skončili na prvom mieste s náskokom šiestich bodov, v jarnej časti zaspali na vavrínoch a začala šnúra prehier. Najkrutejšia porážka Pozdišoviec na domácej pôde bola 0:6 s Ložinom. V nasledujúcom ročníku mužstvo nepochopiteľne strácalo cenné body doma a naopak vyhrávalo na susedných trávnikoch. Znamenalo to, že mužstvo nie je psychicky a fyzicky na dobrej úrovni a vedenie tak pristúpilo k zmene. Za trénera bol poverený Janko Pavlík, ktorý mal dostatočné teoretické a praktické vedomosti. Bolo to správne rozhodnutie, nakoľko v ročníku okresnej futbalovej ligy 1969/70 už Benzinol Pozdišovce kraľoval po jesennej časti na prvom mieste a otvárala sa mu cesta do I. „B“ triedy. Koniec tohto ročníka ale poznamenala „aféra“ na trávniku rezervy Zemplína, kedy ku krutej prehre 0:5 k výsledku dopomohol aj „nešportový“ výkon rozhodcu. Po tejto udalosti už Pozdišovčania dohrali súťaž iba naoko. V nasledujúcich ročníkoch družstvo sa držalo v strede tabuľky, čo predstavovalo priemerné výkony. Zlom nastal po smrti Mikuláša Benetína, kedy sa mužstvo skonsolidovalo a v ročníku 1975/76 postúpilo do I. „B“ triedy, čo bolo jeho snom.
Ján Ratok
