Súčasný michalovský zimný štadión bol pred takmer štyrmi desaťročiami len klziskom, okolo ktorého boli len provizórne lavičky. Neskôr boli dobudované malé tribúny a strecha podopretá kovovými piliermi po bokoch. Dlhé roky bol však tento športový stánok odkrytý. Takže, pri tuhých mrazoch diváci poriadne vymrzli. Súčasnú podobu má už viac ako dvadsať rokov.
Keď bol štadión odkrytý, tak na ľad, trestné lavice, trénerské lavičky a hľadisko padal sneh. Najviac ho studený vietor navial na trestné lavice. Keď ho bolo na ľade veľa, tak sa majstrovský zápas vtedajšieho A - mužstva Vojenskej telovýchovnej jednoty Michalovce jednoducho prerušil. Ľadári snehovú pokrývku za pár minút odpratali.
Fanúšikov poriadne potrápil vietor. Smerom od obce Zbudza dul poriadny severák, ktorý bol zvlášť v zime dosť nepríjemný. No a keď sa k nemu pridal aj tuhý mráz, tak fanúšikovia mávali na sebe najmenej tri vrstvy oblečenia. Hmla našťastie priebehy majstrovských stretnutí nenarúšala. Predsa len, v priestoroch športového zariadenia bol vďaka divákom vydýchaný vzduch, ktorý hmlu rozptyľoval. Dookola ľadovej plochy boli malé tribúny. Všetci diváci však stáli, lebo v chladnom počasí by im sedenie vôbec nepomohlo.
Stavbári postupne štadión zakrývali. Najprv zo spomínanej severnej strany. Bolo zaujímavé sledovať rozdielnu teplotu vzduchu. Kým pri zasklenej časti bolo relatívne teplo, z nezakrytej strany vanul nepríjemný chlad. Našťastie, štadión bol postupne zakrytý z každej strany, a tak hokejoví priaznivci majú pri sledovaní zápasov pohodlie. Športový stánok však nie je dokončený. V časti v smere od Sídliska SNP mali byť vybudované reštaurácia a ubytovňa pre hráčov. Po zmene politického systému v roku 1989 sa ale od týchto zámerov pre nedostatok peňazí upustilo.
Ján Čúrny
